Kategória: SF&F

Zvonec a koniec. Posledná várka vyzerá byť zmesou oneskorencov, váhavcov a dopisovačov na poslednú chvíľu. No aj medzi poškrabkami sa môžu nájsť dobré kúsky, netreba ich dopredu vyhadzovať do smetí. Osobne si teraz po dopísaní týchto článkov oddýchnem, rád si vypočujem každý nový diel porotcovského podcastu a zvedavo čakám, aké poviedky vyplávajú na finálovú hladinu.

Prvých dvesto názvov je týmto článkom zhodnotených, do nasledujúceho a zároveň posledného článku ich zostalo sedemnásť. No netreba sa báť, že by potom nastala nuda a prázdnota. Už sa naplno rozbehli porotcovské nahrávky MaCeFa Špeciál 2023 a ani do finále už nezostáva veľa času. Určite sa je na čo tešiť.

Týmto článkom završujem štyri pätiny všetkých nadpisov. Zdá sa mi, že ich kvalita sa drží viditeľne vyššie ako v prvej polovici, až sa mi nechce veriť, že to takto vydrží až do konca. Treba sa však tešiť z toho, čo je, a v tejto várke ma zopár titulov vyslovene nadchlo. Vďaka ich autorom za to, dúfam, že aj ich texty budú také dobré, aby sme si ich mohli prečítať v zborníku.

Nazbieral som si trochu voľného času a spísal tento článok rekordne rýchlo. Do konca augusta zostávajú dva týždne a kúsok, mne ešte treba pozliepať tri články. Ak všetko pôjde dobre, mohol by som záverečný dopísať do prvého septembrového víkendu. A potom sa už začnem spolu so všetkými fanúšikmi fantastiky tešiť na finálovú päťku.

Tento článok završuje takmer dve tretiny z celkového počtu názvov súťažných poviedok. Zdá sa mi, že sme sa dostali do intervalu, kde svoje texty posielali aj skúsenejší autori, pretože nadpisy majú menej formálnych chýb a niektoré sú vyslovene podarené. Nedá sa však očakávať, že stúpajúca kvalita vydrží, na záver zrejme získajú prevahu rýchlopísači, čo texty zbúchajú na poslednú chvíľu.

Prehupli sme sa za polovicu všetkých tohtoročných prihlásených textov. Pritom som si všimol, že jedna kategória názvov sa vyskytuje častejšie než ostatné, a štatistika mi to potvrdila. Medzi Priamorečovky som už teraz zaradil 21 titulov, za celý minulý ročník ich bolo 23. To je pri zohľadnení celkových počtov nárast o takmer 50%. Zároveň je to v tomto roku najpočetnejšia kategória. Tituly vo forme priamej reči môžu byť pôsobivé (ako napríklad názov románu P. K. Dicka „Tečte moje slzy, riekol policajt„), no názvy v tejto kategórii sú väčšinou podpriemerné. Vyzerá to, akoby sa autori snažili vymyslieť pôsobivé nadpisy a najprirodzenejšie je pre nich vykríknuť ich. Lenže emócie v hlase ani emotikony sa do nadpisu nedostanú, a tak tam zvýši len citovo plochý text.

Ak by som do týchto článkov dával len tituly poviedok, ktoré korektorky posunuli ďalej, bol by som v troch štvrtinách tohtoročného zoznamu. Takto som ešte nedosiahol ani polovicu, takže sa môžete tešiť na ďalších šesť článkov (namiesto dvoch). A keďže prvým kolom neprešlo dosť textov (takmer dve pätiny), aj komentáre k názvom môžu poslúžiť ako spätná väzba pre autorov, aby mohli lepšie porozmýšľať nad formálnou stránkou svojich diel. A nielen ňou. Držím im v tom palce.

To, čím sú veľké písmená vo formálnej stránke, sú jednoslovné názvy v obsahovej. Nečudo, že sa neraz vyskytujú pokope. Možno si autori myslia, že jedno viac-menej všeobecné slovo v nadpise ich poviedok stačí. Možno nechali pracovný názov, lebo nemali čas či silu vymyslieť poriadny. No keď čítajú zoznamy súťažných poviedok, hádam si uvedomia svoju chybu. Pamätám si, keď kedysi dávno vyšla antológia „10 x Sci-Fi„, ako som hltal doslov, kde boli predstavení poprední anglo-americkí autori a názvy ich románov a poviedok. Žasol som nad ich rozvitosťou a invenciou, prebúdzali vo mne predstavivosť a túžbu prečítať ich. Žiaden z tých názvov sa neskladal z jedného slova. Prial by som si, aby autori súťažných poviedok (a nielen v tejto súťaži) mali prečítané dôležité diela svetovej fantastiky, zamysleli sa nad nimi a dokázali k nim prirovnať svoju vlastnú tvorbu. Nedá sa čakať, že sa im dokážu vyrovnať, ale je dôležité sa o to snažiť.

Nadpisov s verzálkami je tento rok očividne ešte viac ako minule. Texty by mali ctiť minimalizmus vo formátovaní a sústrediť sa na štylisticky vybrúsené a gramaticky správne rozprávanie príbehu. Teda aj nadpis by mal mať veľké písmená tam, kde majú byť veľké, a malé tam, kde majú byť malé. Súvisí to aj s úvodom môjho predošlého článku – fantastika je oveľa striedmejšia vo formálnych experimentoch, svoju kreativitu sústreďuje do tvorby nových svetov, ideálnych pre príbehy, ktoré sa v nich majú odohrať. Takže autori, nekazte názov svojej poviedky tým, že ho napíšete veľkými písmenami. Ak bude mať byť vaša poviedka uverejnená, grafik najkompentnejšie rozhodne, akým písmom bude nadpis vytlačený a vyberie vyhovujúci font písma (trebárs aj kapitálky). Gramaticky správny text bez zbytočného formátovania mu jeho prácu uľahčí najviac.

Fantastika sa podľa mňa v jednej zásadnej veci líši od beletrie hlavného prúdu: svoje príbehy predstavuje, akoby boli skutočné. Nerozpráva ich ako alegórie, nemyslí ich symbolicky, vnútri vytvorených svetov, kde sa odohrávajú, sú realitou. Hľadanie významov a priraďovanie symbolov necháva na čitateľovi, jeho osobnej skúsenosti a interakcii s textom. Táto črta fantastiky je jedným z dôvodov, prečo som jej fanúšikom. Preto aj od názvov očakávam, že to budú mieniť „naozaj“.