Nazbieral som si trochu voľného času a spísal tento článok rekordne rýchlo. Do konca augusta zostávajú dva týždne a kúsok, mne ešte treba pozliepať tri články. Ak všetko pôjde dobre, mohol by som záverečný dopísať do prvého septembrového víkendu. A potom sa už začnem spolu so všetkými fanúšikmi fantastiky tešiť na finálovú päťku.

141. Prach a popol

Objektovka

Dávno zaužívané slovné spojenie sprevádzajúce ľudskú individualitu a pominuteľnosť všetkých vecí od počiatkov nášho rodu. Kedysi tomu vzdorovali (mumifikácia, mohyly, pamätníky), dnes sa len usilujeme prejsť to bezbolestným spôsobom. Možno sa text nebude venovať zániku jednotlivca, ale celej obce, krajiny či civilizácie. Aj to je istým spôsobom tlmenie útrap osobného zániku a hľadanie jeho vyššieho zmyslu. Na takéto rozprávanie však treba nájsť vhodný tón, nie ubedákaný, ani príliš cynický.

142. Vytúžený dôchodok

Objektovka

Ak nadviažem na predošlý titul, aj toto je jedno z analgetík, na ktoré sa upíname, aby sme sa vyhli trudnomyseľnosti a depresívnym pocitom zo svojej konečnosti. Pri súčasnom stave spoločnosti, verejných financií aj mentálnom nastavení verejnej mienky predpokladám, že nadpis je myslený ironicky a text bude aspoň čiastočne satirou. Dúfam, že v ňom vtip prevládne nad výsmechom.

143. Strážca Strážhradu

Osobovka

Som v pomykove, je opakovanie slovného základu „stráž“ zámer alebo len nehoda? A ak je to schválne, tak s akým účelom? Lebo „Strážhrad“ sa aj sám nemotorne vyslovuje, dokopy je to už slušný jazykolam. Možno je text humornou fantasy, kde členov hliadky vyberajú podľa toho, či dokážu správne vysloviť: „Strážcovia ostražito strážia Strážhrad!“ Tým by sa spoľahlivo vytriedili opití a ochrana hradu bola účinnejšia. Pri vážne mienenej povesti by však bolo vhodnejšie, aby nadpis využil aj slová s odlišným základom.

144. Prenikavé oko

Zmyslovka

Zrak samozrejme nedokáže vidieť pod nepriehľadný povrch, no ak je spojený s pozorovacím talentom, môže podľa viditeľných náznakov odhaliť veľa z toho, čo je skryté. Odtiaľ pramení metafora v nadpise. Ten znie skoro ako indiánske meno, no táto schopnosť môže byt cenná v akomkoľvek čase a type spoločnosti. Najmä keď je ešte zosilnená technológiou alebo mágiou. Ak sa aj čitateľom dostane kúsok jasnozrivosti, nebude to márny text.

145. Dve duše, jeden zub

Objektovka

Vyzerá to na bicykel s totálne zničeným prevodníkom, alebo na pozostatky dvoch ľudí, ktorí zomreli na skorbut. Nadpis s hlavolamom, jedna časť spirituálna, druhá materiálna. Pekný paradox, hadánka, čo ma pobáda vymýšľať pochabosti.

146. Zabil som Ľudovíta Štúra

Priamorečovka

V reálnom svete by túto vetu mohla vysloviť jediná osoba. Vo fantastike hociktorý cestovateľ časom a navyše zaťatý stúpenec bernolákovčiny. Pred polstoročím uviedli film „Zabil jsem Einsteina, pánové…„, pred dvomi rokmi sa vo finále tejto súťaže ocitla poviedka rozvíjajúca atentáty na Hitlera. Dokonca pred vyše desiatimi rokmi som napísal poviedku o Štúrovom konci aj ja, a teraz sa mi zdá ešte aktuálnejšia než vtedy. Nuž hor sa na poľovačku!

147. Brána

Objektovka

Pohyblivá prekážka oddeľujúca jeden svet od druhého, naše od spoločného, intímne od verejného. K bráne patria kľúče a s nimi moc otvárať ju a zatvárať, pustiť dnu či von, alebo naopak nedovoliť prejsť. A ešte väčšia sila, schopná premôcť stráž, vylomiť bránu a vynútiť si priechod. Aj brána samotná mala v histórii najrôznejšie podoby – od zábrany v otvore do jaskyne, cez vchody do opevnení a hradov až po hviezdne brány spájajúce planetárne systémy. Pridajme brány do úplne odlišných svetov, rajov aj pekiel. Škoda, že toho v titule nebolo naznačeného viac.

148. Pozdrav z Maňána

Menovka

Asi pôjde o cestovanie časom, keďže „mañana“ je latinsko-americký pojem stanovujúci, kedy sa začne pracovať na hocijakej nevyhnutnej veci. Opozitom je termín, dokedy chce mať veci hotové váš šéf. Už tento časopriestorový paradox naznačuje, že pôjde o humorné rozprávanie, ako z čias, keď „včera už znamenalo zajtra“ (motto časonautov socialistického bloku).

149. Pozoruhodný večer pána Donnela

Menovka

Cením si snahu o rozvitý nadpis v štýle klasických sherlockovských detektívok, lenže najpozoruhodnejšie slovo v ňom je to prvé. Večer je časť dňa, keď sa každý venuje niečomu inému, od nedokončenej práce, osobných záľub, cez pozeranie televízie, až po opíjanie sa osamote či v partii. A „pán Donnel“ v objasnení výnimočnosti večera príliš nepomáha. Oveľa viac by pomohol náznak, čo sa v ten večer stalo, než len časový údaj.

150. NEKLAM!

Priamorečovka

U detí je klamanie známkou rozvoja inteligencie (vybudovať konzistentné klamstvo je náročné na logiku i predstavivosť), u starších je naopak hovorenie pravdy príznakom múdrosti (spojenej s pochopením, že všetka tá námaha s udržiavaním uveriteľnosti klamstiev je vlastne zbytočná a škodlivá). Navyše je treba rozlišovať medzi klamstvom a výmyslom – to druhé je stavebným kameňom literatúry a fantastiky zvlášť. Rozkaz z nadpisu v tom všetkom nerobí rozdiely, zrejme ho hovorí osoba, ktorá sa usiluje udržať svoju autoritu a zároveň kontrolu nad iným človekom. Možno je obeťou podvodu, možno sa len nedokáže zorientovať v realite a žiada o jej pochopiteľnejšiu verziu. V každom prípade titul vyznieva negatívne a nie príliš zaujímavo.

151. Posledný tanec

Akciovka

Záverečný tanec býva oficiálnym vrcholom plesov, obzvlášť maturitných a absolventských. Okrem toho môže byť rozlúčkou zamilovaných, ale aj ukončením vzťahu, kolapsom osobnosti (Bertolucciho „Posledné tango v Paríži„) alebo celej spoločnosti (reggae Roba Grigorova „Posledný valčík pre Európu„). Najgigantickejšími sú tance kozmických telies pred pádom do gravitačnej pasce hviezdy. Neviem, aký posledný tanec bude v texte, ale hádam to bude riadny vír.

152. POZOROVATEĽ

Osobovka

Štandardná funkcia v mnohých živočíšnych spoločenstvách vrátane ľudí, strážca, ktorý obetuje svoj odpočinok v prospech bezpečia celej skupiny. Na druhej strane pozorovateľom je aj osamelý lovec či hľadač zdochlín, sledujúci terén z vyvýšeného miesta či rovno krúžiaci po oblohe. A dnes to môže byť aj automat, vznášajúci sa nad našimi hlavami, možno až nad atmosférou, neviditeľný a vševidiaci. Sliedičov je však spústa, sú v každom kúsku inteligentnej techniky, s ktorou sa stretáme. Ťažko povedať, ktorej z týchto alternatív sa bude venovať text.

153. Antilopa

Zvieratkovka

Hádam sa dej bude odohrávať v Afrike a nie v zoo. Ako väčšina párnokopytníkov aj antilopy sú stádové zvieratá, je preto trochu zvláštne, že sa v nadpise spomína len jedna. Možno bude čímsi výnimočná, možno len zablúdená a stratená. Možno bude iba symbolom elegancie alebo stádovitosti. Ako starnem, čoraz viac mi tak pripadajú mladé dievčatá: pekné, ale vo svojej čriede úplne rovnaké.

154. Sekerník

Osobovka

Postava pomenovaná podľa nástroja, ktorý vyrába alebo používa pri práci. A tá práca nemusí byť len stínanie stromov alebo opracovávanie dreva, môže to byť aj trpasličí bojovník, vrah alebo člen čínskeho sekerového gangu. Práve násilnú činnosť s hororovou tématikou považujem v tomto prípade za najpravdepodobnejšiu. Z pamäte si nedokážem vymazať hororové scény z prípadu majora Zemana „Studna„, keď sa otec rodiny kýve zo strany na stranu so sekerou v ruke.

155. Zmyslové poznanie

Abstraktka

Ukážkovo ilustrovaný problém abstraktných formulácií – znejú inteligentne, no prakticky sú fádne a nezapamätateľné. Konkrétna vec v titule funguje ako skoba, na ktorú si čitateľ prichytí a rozvinie svoje predstavy o tých ostatnných abstraktných pojmoch. Bez nej uletia vo vetre. Tento nadpis pritom nie je nezaujímavý, vzťahuje sa k empirickému poznaniu – základnému princípu vedeckého skúmania. Opačným prístupom je racionalizmus, založenie poznania na rozumovej dedukcii. Obe filozofické alternatívy majú svojich prorokov aj démonov. Osobne sa prikláňam k empirizmu a mojím obľúbeným filozofom tohto smeru je stredoveký františkán Roger Bacon.

156. Päť a pol metra pod morskou hladinou

Priestorovka

Bežná periskopová hĺbka, ponoríte sa tam s bežným vybavením bez potreby špecializovaných potápačských skafandrov. Je to dosť blízko pri hladine, aby na takejto plytčine či útese uviazla veľká loď. Ideálne miesto pre nájdenie pokladu či odhalenie skrytého tajomstva. Alebo to môže byť naopak: je to súčasné pobrežie zatopené stúpajúcou hladinou morí. Urobil som si jednoduchý výpočet a vychádza to: keď sa všetok objem ľadu v Grónsku nanesie rovnomerne na celý povrch Zeme, dá to hrúbku 5,587 metra. Jednoduché výpočty ale zvyčajne obsahujú významné zanedbania a nie inak to je aj v tomto prípade. Jednak ľad má väčší objem ako voda, to by výšku hladiny znížilo o pol metra. Väčší vplyv má ale výška pevniny – keďže väčšina je viac ako päť metrov nad morom, stúpajúca hladina by sa tam nedostala. V súčasnosti pevnina zaberá 29,1% povrchu Zeme, vyššie ako jeden kilometer je 23%. Ak odhadneme, že nezatopených zostane povedzme 28% súše, výsledná výška hladiny bude vyše sedem metrov. Toľko môj príspevok k výstrahám podloženým presnými kalkuláciami.

157. Úniková miestnosť číslo štyri

Priestorovka

Rozvíjajúci sa druh zábavy imitujúci úlohy zo „Saw“ alebo „Pevnosť Boyard“ (vyberte si, čo je komu bližšie). Dokonca už tuším existuje celá sada filmov obsahujúca v titule „Escape Room“. Zvyčajne sa to v nich zvrtne smerom k hororu, takže predpokladám, že tento text bude kráčať v ich šľapajach.

158. Srdcové záležitosti

Emotívka

Kedysi sa takto volala televízna relácia. Jedna z tých reality šou, z ktorých keď pozriete päť minút, získate dojem, že to so zdravým rozumom ide ľudstva prudko dolu vodou. Som presvedčený, že text s týmto nadpisom bude na vyššej úrovni (pri takej nízko nastavenej latke by mal byť skôr problém ju podliezť). No i tak zhoda titulov nevzbudzuje príliš pozitívne očakávania (aspoň v mojej cieľovej skupine).

159. Molly

Menovka

Opäť len ženské meno z anglofónneho prostredia. Bez jedného „l“ by to mohli byť aj jednotky chemického množstva alebo skriňový hmyz po česky. Takto to však jednoznačne bude dievča či žena. Z postáv, ktoré toto meno nosili, mi najviac v pamäti utkvela Molly Weasleyová. Držím palce, aby hrdinka textu mala podobne silný charakter ako mama Weasleyovskej famílie.

160. Ten, kto ma stráži

Osobovka

Romantický triler z osemdesiatych rokov s atraktívnym vizuálom (veď režisér Ridley Scott), ale príbehovo vcelku tuctový a zabudnuteľný. Fantastika by mohla zápletku obohatiť o menej všedné postavy, policajta nahradiť strážnym anjelom alebo obludou so zlomeným srdcom, čo dáva pozor na hlavnú postavu a zároveň sa pred ňou skrýva. Trochu srdceryvnosti nikdy nezaškodí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.