MCF 2023 – hodnotenie názvov (7)

Tento článok završuje takmer dve tretiny z celkového počtu názvov súťažných poviedok. Zdá sa mi, že sme sa dostali do intervalu, kde svoje texty posielali aj skúsenejší autori, pretože nadpisy majú menej formálnych chýb a niektoré sú vyslovene podarené. Nedá sa však očakávať, že stúpajúca kvalita vydrží, na záver zrejme získajú prevahu rýchlopísači, čo texty zbúchajú na poslednú chvíľu.

121. Príšera, ktorá chce žiť ľúbezne

Osobovka

Takýto nadpis poteší a pobaví. Obluda s touto snahou nemôže byť úplné monštrum a samotné posledné slovo dodáva sladkú príchuť krásy i trpkú arómu ľúbosti. Výsledkom je omamný koktail zvádzajúci k čítaniu. Očakávam, že táto chuť sa bude tiahnuť celým rozprávkovým príbehom, nech už bude v hocijakých kulisách.

122. Harmónia

Zmyslovka

Ladný súzvuk tónov, melódie, hlasov, alebo všeobecný životný súlad. Spomenul som si na hudobný klip „Sweet harmony“ spred tridsiatich rokov – sladká melódia spojená s provokatívno-sterilným zobrazením nahých modeliek. Znelo a aj vyzeralo to ako reklama na prepychovejší wellness pobyt. To je aj problém tohto nadpisu, pôsobí ako sedatívum. Možno v texte tá harmónia prinesie konflikt, zápletku, dejové zvraty, no kúsok z toho sa mal dostať aj do titulu, inak čitateľa skôr uspí než upúta.

123. Ďalší všedný deň v Sodome

Priestorovka

Sú osoby a spoločenstva, ktoré sa stali symbolmi pre jeden okamih ich existencie. Mešťania zo Sodomy a Gomory patria medzi nich. Bez ohľadu na historickú presnosť alebo biblickú interpretáciu, ich tradovaný osud je obrazom „finálnosti“ blahobytu, pripomienkou, že po blahobyte už nenasleduje nič, len smrť a rozpad. Príčina je v ňom samotnom – vytvára svoj vlastný ekosystém a s ním väzby a vzťahy, ktoré nie sú mimo jeho rámca životaschopné, tým zároveň vytláča prístupy, ktoré by mali šancu prežiť. Každý všedný deň v Sodome je párty, len v ten posledný skončia zabávajúci sa oveľa viac rozbití než zvyčajne. Dobrý nadpis, som zvedavý na text.

124. My proti nám

Priamorečovka

Pokus o významový paradox, len oproti štandardnému „sami proti sebe“ nie je dosť zvučný a pri zbežnom čítaní ho môže čitateľ skomoliť. Okrem bežného významu „spôsobujeme si škodu vlastným pričinením“ dokáže fantastika ponúknuť ďalšie možnosti: schizofrenické multiosobnosti, klonov a replikantov, časové slučky, prieniky multivesmírov. To je všetko fajn, len ten titul by bolo treba trochu vylepšiť.

125. Identita

Abstraktka

Výborný mysteriózny film spred dvadsiatich rokov. Pochybujem, že ho autor pozná, pretože asi by nenabral odvahu riskovať, aby sa jeho text ocitol v takejto konkurencii. V podstate ide o rovnakú tému ako pri predchádzajúcom nadpise a fantastika ponúka široké možnosti, ako ju skúmať a odhaľovať. Treba dúfať, že text sa nezameria len na (ne)existenciu chromozómu Y u hlavnej postavy a (ne)súlad tohto stavu s nastavením jej vyšších kognitívnych funkcií.

126. Aquapokalypsa

Akciovka

Buď variant filmu „Vodný svet“ s Kevinom Costnerom alebo správa o zrútení vodného zábavného parku. Existuje na to aj starodávne slovo „potopa“. Opakom je „sucho“, ale to by titul asi znel „Nonaquapokalypsa“. Dúfam, že to bude humorný alebo satirický text, v tom prípade je preexponovaný nadpis prijateľný.

127. Malé zázraky

Abstraktka

To sú tie, ktoré si ani neuvedomujeme, a predsa držia celý náš svet pokope. Sme naučení brať ich ako samozrejmosť, a vôbec nerátame s tým, že občas sa môžu nestať a my naraz stratíme fiktívne istoty, o ktorých sme boli skalopevne presvedčení. Čaro zázrakov nie je kúzelnícky trik ani blýskavé magické predstavenie či ohromujúce vizuálne efekty, je to chuť podstaty našej existencie. Jednoduchý a pritom veľmi pekný titul.

128. „Padá hviezda, niečo si želaj!“

Priamorečovka

Tento výrok je klišé, ak je myslený vážne. Dokonca aj vyslovený ironicky pôsobí ako klišé, pretože v súčasnosti väčšinou býva súčasťou vtipov. Ak ho autor myslel s nejakým konkrétnym podtónom, ten zostal v neverbálnej podobe a čitateľ ho nemá ako zistiť. Na to ho bolo treba zhmotniť do slov, napríklad zmeniť alebo doplniť znenie titulu.

129. Správa z Uruku

Históriovka

Buď pôjde o príbeh zo starovekého sumerského mesta, alebo z jeho archeologických vykopávok. Oba varianty môžu byť zaujímavé. Fantastika do nich dokáže vložiť záhady, magické artefakty, dobrodružstvá v štýle Indiana Jonesa alebo Gilgameša (pochádzal z Uruku), cestovanie časom… Fajn pozvánka ponoriť sa do histórie ľudstva.

130. Neobyčajné stretnutie dvoch druhov

Abstraktka

Napadlo mi, že je v nadpise odkaz na film „Blízke stretnutia tretieho druhu“ od Spielberga, ale vzápätí som túto myšlienku zavrhol, lebo prináša ďalšie zmätenie do jeho interpretácie. Už tak nemám žiadnu istotu, či posledné slovo zamená „druhovia“ alebo „druhy“. Ak ak sú to „druhy“, či sú tým myslené „druhy stretnutí“ lebo trebárs „živočíšne druhy“. Zamiešať do toho kategorizáciu typov kontaktov s mimozemskými entitami by chaos ešte navŕšilo, aj keď zároveň by ponúklo aspoň nejakú konkrétnu predstavu, o čom by text mohol byť. Takto má tú predstavu iba autor, čitateľ môže iba hádať.

131. Dobrý, zlý a hladný

Skupinovka

Jasná referencia na skvelý špagety western Sergia Leoneho. Len tá zmena v poslednom slove nezapadá do vzorca – pôvodne to všetko boli základné a nemenné morálne vlastnosti postáv (aj prívlastok „škaredý“ sa týka Tucovho správania väčšmi než jeho vzhľadu). Nová náhrada je však dočasný telesný stav, ktorý pravidelne pociťuje a zaháňa väčšina ľudí, nie je to nič, čo by konkrétneho človeka charakterizovalo. Ak tá postava chce neustále jesť, tak by sa viac hodilo „nenažraný“. Aj kopírovať a následne upravovať tituly známych diel treba s citom a po zrelej úvahe.

132. Šialenstvo v šialenstve

Abstraktka

V „Dune“ Franka Herberta je viackrát použitá rekurzívna slovná figúra „plány v iných plánoch, úskoky v iných úskokoch…“. Účinne buduje komplexnosť motivácií postáv a zároveň zobrazuje reflexívnosť ľudských pohnútok – každá z hlavných postáv ráta so zámermi ostatných a zahŕňa ich do svojich vlastných plánov. Podobný účinok má názov Heinleinovho románu „Cudzinec v cudzej krajine„. S týmto titulom mal autor možno podobné úmysly, ale zďaleka to tak dobre nevyšlo. Najmä preto, že tam chýba dvojstrannosť, dvojica zložiek stojacich proti sebe. Napríklad „Šialenstvo v šialenom svete“ by znelo aspoň trochu lepšie.

133. Ozveny duše

Abstraktka

Nadpis pre zbierku lyrických básní. Slová, čo sa poodrážali od vnútorných stien duše, rozozvučali sa s jej rezonanciou a dopadli na papier, aby tam stuhli a znehybneli, no rozoznejú sa zakaždým, keď na ne dopadne zrak vnímavej bytosti. A slová nie sú zďaleka dokonalým záznamom, možno raz vynájdeme echo-animo-gram, ktorý zachytí ozveny do všetkých podrobností. Tých šelestov, arytmií a abnormalít, čo sa na ňom ukáže, z toho bude možno až srdce bolieť. Ako som napísal na začiatku, pre básne dobrý titul, pre fantastiku by to chcelo o máličko viac.

134. Raj pod Povrchom

Priestorovka

Starobylé aj novoveké mýty rozprávajú o krajinách a ríšach ukrytých v podzemí. „Foucaultovo kyvadlo“ od Umberta Eca ponúka ich rozsiahly súpis. (Tento román je rozsiahlou studnicou všakovakých ezoterických konceptov.) Na druhej strane apokalyptické vízie budúcnosti často ukazujú emigráciu ľudstva pod povrch Zeme, ktorý sa stane z nejakej príčiny neobývateľným. Ťažko povedať, ktorým smerom sa vyberie text s týmto titulom, veľké počiatočné písmená (predpokladám, že rovnako ako Povrch aj Raj je názov miesta) naznačujú alegorické a filozofické ambície.

135. Dany a loď

Menovka

Lode nás sprevádzajú celou našou históriou, nie sú len dopravným prostriedkom, ale aj dlhodobým obydlím. Tým sa vymykajú zo všetkých ostatných spôsobov dopravy a preto je toto pomenovanie živé aj v časoch cestovania vesmírom. Nečudo, že medzi postavou a loďou môže vzniknúť silný vzťah. Z nadpisu sa síce nedozvieme, či je to malý drevený čln, zámorská nákladná loď, vojenský krížnik, medziplanetárna jachta alebo hviezdna archa, no hádam spolu prežijú poriadne dobrodružstvo. (Craiyon si zjavne myslí, že Dany znamená Daenerys, pretože bola na všetkých ponúknutých obrázkoch.)

136. Zlé deti idú do pekla

Priamorečovka

V mainstreamovej literatúre by to znelo ako ukážkový príklad nezvládnutej výchovy, v žánrovej sa to stane hororovou realitou – teda peklo bude skutočné a takisto tam bude osoba, ktorá má moc poslať tam deti označené ako zlé. Viem si predstaviť dve pokračovania: vo vážnom budú deti bojovať, aby sa odtiaľ dostali späť, v satirickom prevrátia aj peklo naruby. Téma samotná je možno psychohygienickou očistou rodiča nezvládajúceho náročnú výchovu svojho potomstva, či presnejšie napĺňanie svojich predstáv o tom, ako by mala vyzerať.

137. Legenda pri ohni

Námetovka

Nadpis je vlastne meta pomenovaním, predstavuje vonkajšiu obálku, do ktorej je vsadený vnútorný príbeh, o ňom samom nehovorí takmer nič („legenda“ môže byť v širšom zmysle akákoľvek neoverená historka). Navyše pôsobí čudne, že je naopak dôležité spomenúť miesto, kde je príbeh rozprávaný. Akoby na tej legende samotnej ani veľmi nezáležalo. Možno ak by text prepojil obe roviny a postavy z legendy zasiahli do životov poslucháčov okolo táboráku, tak by to dalo nadpisu istý zmysel. Ale aj tak by sa hodilo ho zlepšiť.

138. Oheň dračieho kráľa

Osobovka

Klasicky koncipovaný nadpis nenechá nikoho na pochybách, že pôjde o fantasy o pánoch drakov. A tých je spústa, hoci najznámejšou je určite „Pieseň ľadu a ohňa“ G. R. R. Martina. Takto postavený titul je stávka na istotu, všetci (fanúšikovia aj tí, ktorým dračie ságy nejdú pod nos) vedia, do čoho idú. Zostáva len držať palce, aby text obstál v takejto konkurencii.

139. Pravá láska nehrdzavie

Priamorečovka

Jemne obmenené porekadlo, aj keď sa môže zdať bližšie pravde, v skutočnosti je tento variant skôr tautológiou a stráca sa z neho paradoxný súvis medzi dlhým časom a koróziou. Tak čo onak, nadpis sa skôr hodí do červenej knižnice než do fantastiky.

140. Kronikár

Osobovka

Zapisovateľ významných udalostí na úrovni ríš, krajín alebo obcí. S civilizačným pokrokom sa záber kronikárov zužuje a lokalizuje, pretože udalosti nadlokálneho významu sú zdokumentované v obrovskej kope papierových aj elektronických dokumentov po všetkých možných archívoch. Takže buď sa text zameria na dávnejšie historické obdobia alebo si kronikár zvolí netradičnú a dokumentáciou nepokrytú oblasť. A takých je veľmi veľa, trebárs dejiny civilizácie v bezpečnostnej schránke C-18 z „Mužov v čiernom„. Dúfam však, že text sa bude venovať zaujímavejšej tematike.