MCF 2023 – hodnotenie názvov (6)

Prehupli sme sa za polovicu všetkých tohtoročných prihlásených textov. Pritom som si všimol, že jedna kategória názvov sa vyskytuje častejšie než ostatné, a štatistika mi to potvrdila. Medzi Priamorečovky som už teraz zaradil 21 titulov, za celý minulý ročník ich bolo 23. To je pri zohľadnení celkových počtov nárast o takmer 50%. Zároveň je to v tomto roku najpočetnejšia kategória. Tituly vo forme priamej reči môžu byť pôsobivé (ako napríklad názov románu P. K. Dicka „Tečte moje slzy, riekol policajt„), no názvy v tejto kategórii sú väčšinou podpriemerné. Vyzerá to, akoby sa autori snažili vymyslieť pôsobivé nadpisy a najprirodzenejšie je pre nich vykríknuť ich. Lenže emócie v hlase ani emotikony sa do nadpisu nedostanú, a tak tam zvýši len citovo plochý text.

Mám na to hypotetické vysvetlenie: v poslednom desaťročí sa písomný prejav vracia späť k hovorovým formám. Podiel na tom majú sociálne siete aj video-komunikačné platformy. Podiel beletrie na čítanom slove klesá a stráca sa skúsenosť možných budúcich autorov s tým, ako funguje knižné rozprávanie príbehov. Tým sa oberajú o schopnosť dať svojim myšlienkam pôsobivé formy a urobiť ich pütavými pre potenciálnych čitateľov. Vidím v tom tiež súvis s nadmerným počtom textov, ktoré neprešli cez prvé „korektorské“ kolo.

101. Zrkadlo

Objektovka

Zrkadlo je nástrojom sebakontroly, riadenia svojho vonkajšieho účinku na ostatných. Nielenže si v ňom upravujeme tvar účesu, nanášame súčasti mejkapu a zisťujeme, či sme si umyli zubnú pastu, zrkadlo nám tiež poskytuje spätnú väzbu, aby sme zosúladili svoje vnútorné fyzické a mentálne mechanizmy s našimi vonkajšími prejavmi. Najprv v jeho odraze objavujeme seba, potom sa zhrozíme, ak sa náš odraz odchýli od presného kopírovania. Literatúra sama je tiež zrkadlom, takým, čo preniká pod povrch a pozerá do duše človeka. Preto sa v nej dá nájsť veľa zrkadiel, od Snehulienky, cez Krylovovu bájku o opici až po zrkadlo z Erisedu v Harrym Potterovi. Tento nadpis neponúka žiadny bližší náznak, pritom aj obligátny prívlastok „magické“ by ho mierne vylepšil.

102. Posledný anjel

Osobovka

Ako vieme z matematiky, extrém môže byť globálny alebo lokálny. Aj v tomto prípade môže ísť o jediného zostávajúceho anjela v našom i všetkých ostatných svetoch, alebo o ostatnú nebeskú bytosť prítomnú na nejakom mieste v nejakom čase. Každá z alternatív má svoje špecifické dôsledky s výrazne odlišným vplyvom na zápletku. Predpokladám na základe nášho národného sklonu k melodráme, že pôjde o prvú možnosť, aj keď osobne by ma viac zaujala tá druhá. Osobné drámy uprednostňujem pred celosvetovými.

103. Kameň a ruža

Objektovka

Znie to ako titul balady alebo smutnej bájky, ale mohlo byť ísť aj o historickú fantasy o dvoch rodoch s erbovými atribútmi spomenutými v nadpise, či prerozprávanie rozprávky o šípkovej Ruženke. Zároveň v sebe nesie symboliku dvoch od základu protichodných, no vo výsledku podobných pojmov. Kameň je nehybný nerast, ruža je živá a dokáže sa rozrásť aj v nehostinných podmienkach. Oba bývajú ostré a zraňujúce, ale zároveň nevšedné a krásne. Ak text ponúkne príbeh s kúskami takýchto symbolických významov, bude to fajn.

104. Potkany profesora Brga

Zvieratkovka

Nie je vhodné mať súcit s pokusnými zvieratami, ale keď s nimi často prichádzate do styku, neubránite sa citovej väzbe, hoci by šlo o pomerne odpudivé hlodavce. A tieto potkany budú navyše veľmi osobité, keď sa im podarilo dostať sa do nadpisu. Ako najpravdepodobnejší žáner tipujem sci-fi horor, zvieratá získajú vyššiu inteligenciu, zosilnia spoločenské vzťahy v skupine, stúpne ich agresivita a nočná mora je na svete. V každom prípade nadpis pripomína zlatý vek sci-fi – dobu ohromujúcich vynálezov a výstrah pred ich následkami.

105. Terra de Selinan

Priestorovka

Nadpis evokuje neznámy ostrov či pevninu, no letmý pohľad do vyhľadávača napovie, že táto „zem“ sa nachádza na severnom Slovensku. Vzápätí prezradí, že podobné meno používa aj skupina nadšencov organizujúca stredoveké podujatia s ukážkami vtedajšieho života, remesiel i bojov. Príbeh sa teda odohrá v jednej z našich horami obklopených kotlín v období vrcholného stredoveku, či aspoň v jeho novodobých kulisách. Znie to zaujímavo, vidieť dôverne známe končiny vykreslené pohľadom starých čias, no bude záležať na texte, ako sa svojej úlohy zhostí.

106. Jeden deň vyzerá ako celý život

Priamorečovka

Samozrejme mi hneď napadol román Čingiza Ajtmatova „Deň dlhší ako ľudský vek„. Porovnanie sa priam vnucuje a pre tento nadpis nie je príliš lichotivé. Slová „jeden“ a „celý“ sú príliš triviálne na to, aby nadpis významovo obohatili. Najviac galiby však spôsobuje sloveso „vyzerá“ – jeho zásluhou nadpis vyznieva ako hovorené slovo, pôsobí neohrabane, ako narýchlo poskladaný, vypovedaný bez uvažovania nad jeho formou. Možno to text vylepší, no skôr sa obávam, že tento štylistický postup zachová.

107. Rubín

Objektovka

Drahokam, červená odroda korundu, len o jeden stupeň menej tvrdý ako diamant. Ružová až karmínová farba symbolizuje víno, vášeň, krv. Možno ten kameň spomenutý v nadpise bude mať navyše magické účinky, možno bude len predmetom, o ktorý budú postavy súperiť, možno pôjde len o symbol, okolo ktorého sa bude krútiť dej. Lenže nič z toho sa z titulu nedozvieme, pretože okrem drahého kameňa tam nič nie je.

108. Vlkodlačica a svetlonoš

Skupinovka

Komiksová tímovka dvoch úplne protichodných charakterov, na spôsob „Batman a Catwoman„. Táto schéma v sebe zahŕňa lásko-nenávistný vzťah, spoluprácu z nevyhnutnosti, postupné vzájomné spoznávanie sa. Protivníci a kulisy sú druhoradé, všetko podstatné je uvedené v nadpise. Len dúfam, že na druhej koľaji neskončí aj príbeh a text nezostane len opisom efektných póz. Ešte malá poznámka k pravopisu: obe postavy sú napísané s chybami, kým prvá ma netrápi (slovenský spisovný tvar „vlkolak“ sa mi nepáči), druhá je čistý čechizmus (správne je „svetlonos“). Len sa obávam, či podobne počeštený nebude aj samotný text.

109. Turecká kronika

Históriovka

S Tureckom (teda Osmanskou ríšou) máme niekoľkostoročnú susedskú históriu, no málokedy bola pokojná a nekonfliktná. Vojny s Turkami zasiahli aj našu krajinu, zároveň sme zostali jednou z mála častí Uhorska, ktorá nebola plne v ich moci, a preto stúpla na význame (Bratislava sa stala korunovačným mestom). Máme veľa diel, ktoré sa tomuto obdobiu venujú, od Chalupkovej básne „Turčín Poničan“ cez „Sebechlebských hudcov“ po Červenákove „Dobrodružstvá kapitána Báthoryho„. Treba dúfať, že tento text nebude v takejto spoločnosti vyzerať ako denník z dovolenky v Antalyi.

110. Keď Marika Nováková zomrela

Priamorečovka

Chudobnejšia príbuzná názvu Kukučínovej poviedky „Keď báčik z Chochoľova umrie„. Oproti nej je meno mŕtvej všedné až nezapamätateľné, minulý čas robí z nadpisu oznámenie bez citového zafarbenia, ani to, že je nedopovedaný, nezvyšuje hladinu emócií a záujmu. Znie ako veta, akú by som začul z rozhovoru dvoch tetiek v autobuse, no keďže som práve vystupoval, tak som už nestihol pokračovanie a vôbec ma to netrápi.

111. Ja som to tušila

Priamorečovka

Tento výrok patrí k vševedkovským vyjadreniam typu: „Ja som vám to hovoril.“ Ich zmyslom je vyzdvihnúť vlastné ego v akejkoľvek ťažkej a nepríjemnej situácii. Žiadny iný účel neplnia – nepodávajú žiadnu užitočnú informáciu, nebudujú atmosféru, city ani vzťahy. Takéto vyjadrenie môže byť otvorením rozhovoru medzi dvomi osobami, ktoré sa poznajú, ale pri oslovení (neznámych) čitateľov asi veľký účinok mať nebude.

112. Nebuďte tých, čo spia

Priamorečovka

Znie to trochu absurdne – koho iného sa dá (ne)budiť? Možno v prenesených významoch: tých, čo driemu, snívajú, oddychujú, sú otupení, bezvládni, v kóme, hybernácii alebo odpočívajú naveky. Lenže symbolike protirečí druhá časť nadpisu, je priamočiara a prvoplánová. Titulu chýba silnejší nápad, v podstate je variáciou na nápis „Dodržujte nočný kľud“. Možno stačilo lepšie naznačiť, že tí spiaci nespia obyčajným spánkom, ako sa to podarilo H. G. Wellsovi názvom románu „Až spáč precitne„.

113. Substancia X12

Menovka

Syntetické chemické alebo biologické látky sú častou témou sci-fi a hororu, zároveň sa pričinili o vytvorenie slušného zástupu komiksových superhrdinov. Vymyslený kód látky v nadpise môže znieť kúl, ale čitateľovi nenapovie takmer nič, iba to, že toto klišé s preparátom, ktorý mal dokázať užasné veci, ale spôsobil hroznú katastrofu (osobnú alebo celosvetovú) sa tu už vyskytlo stovky ráz. Naznačenie účelu chemikálie by pomohlo viac než sled písmen a číslic začínajúci „X“.

114. Povrch Zeme

Priestorovka

Väčšina ľudí nič iné nepozná, po celý život sa od zemského povrchu nevzdiali na viac ako desať kilometrov (to keď cestuje lietadlom). A nikto naň nemyslí ako na celok, všetci ho majú rozkúskovaný na krajiny, svetadiely, moria. Takže pojem z nadpisu nie je pre ľudí intuitívny, skôr patrí niekomu uvažujúcemu v globálnych či dokonca vesmírnych mierkach. Text sa možno bude venovať interakcii medzi blízkym vesmírom a Zemou, čo môže byť zaujímavá téma, hoci nadpis určite mohol naznačiť o trochu viac.

115. Perla na dne oceánu

Objektovka alebo alegóriovka

Kto by si pri tomto slovnom spojení predstavil skutočnú perlu na skutočnom morskom dne? Tak sme si zvykli na túto frázu, že prvoplánový význam by priniesol isté osvieženie. Možno očakávať, že text čitateľa zavedie pod hladinu oceánu, no nepredpokladám, že by sa hralo o jednu trblietavú guľku z výlučkov ustríc. Takéto zaužívané formulácie nesú so sebou istú dávku klišé, ktorá by sa dala zmenšiť ich obmenou či pridaním detailu špecifického pre konkrétny text.

116. v tieňoch

Priestorovka

Zriedkavý opak verzálkových nadpisov – všetky písmená sú malé. Možno preklep, možno mal titul začiatok, ktorý autor zmazal. Obsahovo je to klasicky horor. V miestach, kam nedopadá svetlo, sa pohybujú bytosti tmy, nevidené, len tušené. A tieto (ne)tvory vás môžu stiahnuť so sebou do ich príšerného tieňového sveta. Podobných názvov sú tucty, alebo sa mi to aspoň tak zdá.

117. Ruby

Menovka

Toto ženské meno má priamu spojitosť s „Rubínom“ zo prvej polovice tohto článku, okrem toho existuje pár takto nazvaných pesničiek (jedna dobrá od Kaiser Chiefs) a poslabší film „Ruby Cairo“ s mladým Viggom Mortensenom. Viac sa z nadpisu usudzovať nedá, len to, že mená dievčat sa naozaj viac hodia pre tituly pesničiek.

118. Tam, kde to pramení

Priestorovka

Občas sa zdá, akoby autori nevedeli nájsť dobré riešenie problému, ako naznačiť niečo z jadra svojho textu, no zároveň neprezradiť príliš veľa. Tak z núdze zvolia zámeno (v tomto prípade ukazovacie) a tým dodajú nadpisu neohrabanosť a detinskosť. Viem, že je ťažké vymyslieť pútavý titul, ale v tomto prípade stačilo nahradiť „to“ nejakým abstraktným pojmom, ktorý naznačí a zároveň neprezradí. Napríklad „Tam, kde pramení láska“ alebo „… strach“, „… odvaha“.

119. Sila medveďa

Zvieratkovka

Medveď sa v mnohom podobá na človeka – je všežravec, inteligentný a nepredvídateľný. Nečudo, že vzbudzuje rešpekt a obavy, keď sa čoraz častejšie objavuje pri ľudským obydliach. Naša súčasnosť je však len jednou z možností, ktorým sa text môže venovať. V rozprávkach aj fantasy sa dajú nájsť príbehy ľudí premenených či meniacich sa na medvede. Medveď je tiež súčasťou mýtov, totemovým zvieraťom. Takže je mnoho spôsobov, ako získať jeho silu, nechajme sa prekvapiť, akú alternatívu ponúkne text. Tento nadpis je príjemnou pozvánkou k čítaniu.

120. Na koniec sveta

Priestorovka

Predložka určila, že som nadpis nezaradil medzi časovky, na to by musel znieť „Do konca sveta“. Svety nie sú nekonečné, no zvyčajne nemajú hranice. Na to by sme museli preniknúť do ďalšieho rozmeru, napríklad odraziť sa od zemského povrchu a vyletieť nahor do vesmíru. Takže konce sveta nie sú nikde, ale vlastne sú všade, pokiaľ sa dokážeme vymaniť z jeho konvencií. Zvyčajne je za koniec sveta považovaný každý výbežok známeho prostredia obklopený neznámom – polostrov obmývaný morom, vesmírna stanica na obežnej dráhe Zeme, vzdialený asteroid v Kuiperovom páse, hviezda na vonkajšom okraji ramena Mliečnej dráhy… Tam všade by nás mohol text pod týmto titulom zaviesť.