Prvých dvesto názvov je týmto článkom zhodnotených, do nasledujúceho a zároveň posledného článku ich zostalo sedemnásť. No netreba sa báť, že by potom nastala nuda a prázdnota. Už sa naplno rozbehli porotcovské nahrávky MaCeFa Špeciál 2023 a ani do finále už nezostáva veľa času. Určite sa je na čo tešiť.
181. Michael
Menovka
Starodávne, stále široko používané a obľúbené meno. Aj Kukučín napísal poviedku „Mišo„. V tomto prípade ide o medzinárodnú formu mena, vážnu, bez familiárnosti, ako vo filme „Michael“ s Travoltom. Možno bude mať s ním tento text spoločnú aj titulnú postavu. No či už je to tak alebo nie, toto meno samotné nie je vhodným riešením pre nadpis, buď tú postavu z filmu kopíruje, alebo sa s ňou pletie.
182. Výlet – je fajn vec , pokiaľ sa vrátite živí.
Priamorečovka
Titulok vhodný pre mémy typu: „Chod na výlet, vraveli, bude to zábava, vraveli.“ Zároveň vlastne opisuje námet: na výlete sa účastníci dostanú do život ohrozujúceho nebezpečenstva, ale zrejme z neho vyviaznu (ak by zahynuli, asi by o tom nadpis nerozprával tak ľahkovážne, ani s takou ledabolou gramatikou). Čo za dobrodružstvo to bude, môžeme len hádať. Lepšie by bolo, aby to titul urobil opačne, naznačil detaily o dobrodružstve a nehodnotil výsledok.
183. Pánboh zaplať
Priamorečovka
Ďakovná formulka v kresťanskej komunite, mimo nej je chápaná posmešne, ako symbol nedostatočnej odmeny za vynaloženú námahu. Tento nadpis sa bude zrejme prikláňať k druhému významu (tomu prvému sa blíži len Dobšinského rozprávka „Pamodaj šťastia lavička„). Navyše znie ako dovetok na konci, no o podstate toho, čo skončilo, nehovorí nič. Byť dovetkom je pre titul ten najhorší osud, akoby sa rozprávka volala: „A žili šťastne, až kým nepomreli“. Ešte je možnosť, že frázu bude hlavná postava hovoriť alebo počuť počas celého deja, že to bude „bežiaci gag“ satirickej zápletky. No aj tak sa mi takýto titul nezdá príliš šťastné riešenie.
184. ROBOKOPOVÁ STANICA
Priestorovka
Zrejme sídlo polície v blízkej budúcnosti, alebo firma ponúkajúca robotickú realizáciu výkopových prác. Policajný kyborg vznikne postupne, ako budú vo výstroji pribúdať technologické komponenty – kamery, radary, mikrofóny, antény, tasery, drony, exoskeletony, neurálne rozhrania, kontrolné a analytické moduly, prepojenie s umelou inteligenciou… To všetko bude smerovať opačným smerom než v tom Verhoevenovom filme – namiesto osobnej iniciatívy vedenej vlastným zmyslom pre spravodlivosť budú robocopovia tlačení do konformity, vedení snahou kryť si chrbát a neurobiť nič, čo by mohlo byť považované za porušenie predpisov. Skrátka: „Pomáhať si a chrániť sa“. S ich stanicami to bude podobné, budú tam dobíjať svoje baterky a nie podozrivých.
185. Bezchvostý
Zvieratkovka
Je veľa živočíšnych druhov, ktoré nemajú chvost, no so svojou zvyčajnou vzťahovačnosťou pomyslím hneď na nás, ľudí. Len ako by človek prišiel k prezývke z nadpisu? Musel by sa dostať medzi tvory, ktoré chvost majú, a tí by mu ju dali. Mohli to byť morskí ľudia alebo mimozemšťania, či hovoriace zvieratá (možno s umelo zvýšenou inteligenciou). Iná možnosť je, že prezývku dostane konkrétny jedinec chvostnatého živočíšneho druhu, ktorý o svoj chvost prišiel. A pri tejto predstave sa mi v mysli vynára jediný film: „Ako vycvičiť draka„.
186. Ukradli planétu?
Priamorečovka
Znie to ako komediálny nápad. Nie až taký radikálny ako zničenie Zeme hneď v tretej kapitole „Stopárovho sprievodcu Galaxiou„, no aj tak to je dosť bláznivá predstava. Ako hovorí naivný uhlobaron Ptáček v Cimrmanovej divadelnej hre „Vizionář„: „Mladý pane, viděl jste někdy důl, to je díra v zemi. Peněženku mi můžou vzít, kočár mi můžou vzít. Ale důl?“ S planétou je to ešte ťažšie, to je všetka tá zem okolo tej diery. V titule mi akurát trochu prekáža otáznik. S ním to znie ako klebeta medzi chlapmi pri pive. Pripomína mi to kauzu okolo vyradenia Pluta spomedzi planét, čo vyvolalo kopu nezmyselne emotívnych odoziev. Hádam ich tento text zábavnosťou aj absurdnosťou prekoná.
187. Nevesta vlka
Zvieratkovka
Najbežnejšia možnosť – vlčica – to asi nebude. Ak predpokladáme, že hrdinka bude aspoň sčasti ľudská, môže to byť sesternica Mauglího, kožomenec, vlkodlačica, zakliate dievča, vyznávačka kmeňového animalizmu (totemové zvieratá), panička, čo to fakt preháňa so vzťahom k neobvyklému domácemu maznáčikovi… To posledné si škrtnite, to patrí do iného žánru. Ak tak je možností dosť, zrejme to bude vážne, temné a osudové, pôjde o život v neľútostnej chladnej divočine. Nie zlý nadpis.
188. Služobnica
Osobovka
Stredná trieda domového personálu, nie tak vysoko ako komorník či majordomus, no rozhodne nad upratovačkami alebo pomocníčkami v kuchyni. Žena vo výhradne podriadenom postavení, no zároveň v priamom kontakte s panstvom. To môže spôsobiť „popanštenie“, prevzatie boháčskych zvykov a manierov, alebo naopak pohŕdanie a nenávisť voči svojim zamestnávateľom. A do mysle sa neodbytne vtiera román M. Atwoodovej „Služobníčkin príbeh„. Uvidíme, no titul mohol ponúknuť nejaký bližší náznak.
189. Tvrdohlávka
Menovka
Prezývka pre osôbku s pevnými lebečnými švami, zaťaté domáce zviera alebo špeciálny druh huby (vzor lysohlávka)? V každom prípade je to pozvánka do ťažkostí, lebo so zatuhnutým centrálnym nervovým systémom nič nejde ľahko. Možno pôjde o detskú rozprávku (lebo zdrobnenina), kde hlavná postava zistí, že jej tvrdohlavosť je vlastne vytrvalosť, čo pomáha dosiahnuť cieľ, alebo je to naopak hlúposť, čo bráni nájsť k cieľu jednoduchšiu cestu. Pravdepodobne oboje, raz to a inokedy ono. Tak len dúfam, že text naznačí cestu k zmúdreniu.
190. Chlapec s jazvou na tvári a dievča s veľkými očami
Osobovka
Tento nadpis sa mi páči, vytvára v mysli manga podoby postáv. Je zrejmé, že autor ich mal tiež pred očami. Keďže sú v titule spolu, dá sa medzi nimi predpokladať vzťah. Jazva naznačuje odvahu a bojovnú povahu, zároveň nás odvádza od súčasnosti (v dnešnej dobe sa chýbajúce jazvy kompenzujú tetovaním). Dievča je utiahnuté, nepredvádza sa, nevystavuje sa na obdiv, iba oči sú na nej výrazné. Môžu symbolizovať jej vnímavosť a jasnú myseľ. Všetko dôležité sa odohrá medzi nimi, ako kvalitné to bude, o to sa už musí postarať text samotný.
191. Augustová
Časovka
Náladový a zároveň nedopovedaný nadpis, vhodný skôr pre poéziu alebo pesničku. Ku kalendárnemu mesiacu sa dá priradiť čokoľvek, čo je preň charakteristické (horúčava, búrka, pláž), alebo len vtedy vzniklo (úroda, symfónia). Ba dokonca by to mohlo byť ženské priezvisko. Bez prečítania textu sa nedá určiť, o čo pôjde, a titul samotný pôsobí všedne a unavene (najmä v tieto augustové dni).
192. Nebuď ako Fero
Priamorečovka
S priamou rečou v nadpisoch sa tento rok naozaj roztrhlo vrece. Navyše zákazové tituly aj spomedzi nich patria medzi najslabšie. Nielenže nedávajú informáciu, ale akoby ju ešte odoberali. Čitateľ nevie o téme a deji absolútne nič, a hneď dostane zákaz. A aj ten je úplne všedný, aký dostáva od rodičov každý chlapec s nevhodným kamarátom. Čo tak skúsiť opačný prístup, ponúknuť silu priateľstva, chlapčenské dobrodružstvá, plány a predstavy…
193. VITA
Menovka
„Život“ po latinsky či taliansky, ale pre veľké písmená to môže byť aj skratka. Predstavujem si tento nápis na veľkom zdravotnom ústave, kde zabezpečujú dlhý, priam nekonečný život. Alebo tabletky s takouto etiketou, podobné živej vode z „Päť lyžíc elixíru“ bratov Strugackých. V titule ich novely má každé zo slov podstatný význam, vytvárajú rámec príbehu a podávajú čitateľovi dôležité informácie bez toho, aby sa spoliehali na klišé. Minimum informácií so spoliehaním sa na klišé je zase to, čo ponúka tento nadpis.
194. Najlepší kamarát
Osobovka
Takmer každý mal v istom období detstva a dospievania „najlepšieho kamaráta“, niektorým to vydržalo až do dospelosti, aj keď vtedy sa často menia na „kamaráta z mokrej štvrte“. Opať si pritom spomínam na Strugackých a ich skvelú novelu „Kto je a kto nie je kamarát„. Popri Žarnayovom „Tajomstve Dračej steny“ sú to pre mňa najlepšie chlapčenské príbehy o priateľstve, odvahe a dobrodružstve. Prajem tejto poviedke, aby priniesla aspoň kúsok z tejto atmosféry.
195. Suseda z tretieho poschodia
OSOBOVKA
Môže byť prakticky akéhokoľvek veku, od študentky po starenku, aj keď ak by to bola „susedka“, tak by sa zvýšila pravdepodobnosť mladšej alternatívy. A keďže nadpis neobsahuje žiadny fantastický prvok, odhadujem, že pôjde o horor/fantasy so starou ježibabou. Balkón na treťom poschodí je ideálny pre štarty a pristátia na metle, dosť vysoko nad zemou, ale zase dosť nízko, aby ju nebolo veľmi vidieť voči oblohe.
196. Osemdesiattri kilometrov na D1
Priestorovka
Na tomto kilometri diaľnice D1 je odbočka na Piešťany a Vrbové. Pochádzam odtiaľ, takže to tam dôverne poznám. Samozrejme, nadpis môže mať na mysli úplne inú „D1“ a aj vzdialenosť môže merať od iného počiatočného bodu. Ale vlastne netuším, prečo by na tom vôbec malo záležať a čo tým chcel titul povedať. Bude to „príbeh na ceste“, čo sa odohrá za trištvrte hodinu (toľko asi trvá prejsť tú titulnú vzdialenosť, ak dodržujete predpisy)? Sú tie kilometre rekord, ktorý niekto dosiahol po diaľnici na elektrokolobežke (traktore, aute v protismere…), kým spôsobil haváriu alebo ho chytili policajti? Alebo niečo úplne iné, čo mi nenapadlo, lebo mi chýba dôvtip alebo to jednoducho v titule nie je ani naznačené.
197. Príšera v zrkadle
OSOBOVKA
Hociktorá žena, keď sa ráno dovlečie do kúpelne? Teda, ženy sú krásne, len potrebujú, aby im to ich muži stále opakovali. V tomto roku sa už vyskytol titul „Zrkadlo“, tento je lepší, lebo usmerňuje predstavy jasnejším smerom. S neznámym tvorom v zrkadle sa stretneme, keď sa nám zrak vyčistí od ilúzií o vlastnom výzore a pozrieme sa na seba cudzími očami. Ak vtedy nenájdeme dosť dôvodov, prečo mať rád toho človeka na druhej strane, stane sa netvorom, ktorého budeme márne zaháňať pretvárkou a mejkapom. A niekedy je už aj tak neskoro, príšera nás dávno drží v moci a ovláda nás návalmi emócií, pocitmi odcudzenia a blúdenia vo svete, ktorý nám nerozumie a my nerozumieme jemu.
198. Počas búrky
Časovka
Minulý článok ukončila „Daždivá noc“, tento text prináša búrku. Vtedy svet vyzerá inak, obloha buráca a vrhá oslepujúce záblesky. Nad krajinou sa krútia tmavé mraky a zastierajú výhľad záclonami dažďa. Atmosférická elektrina nás núti hľadať úkryt ešte viac než lejak, krčíme sa pred bleskami, aj keby sme mali premoknúť. Búrka prebúdza monštrá, tak, ako oživila to Frankensteinovo. Aj tento nadpis naznačuje, že za búrky sa udeje niečo podivné, čo, to necháva na text samotný a čitateľa necháva s pocitom dusna a napätia.
199. Mokvala
Akciovka
Gramaticky je to korektný tvár slovesa, ktoré sa používa najmä pri opise (ne)hojenia rán – nie je dobrým signálom, keď rana mokvá. No keďže stojí v nadpise osamotene, nadobúdam pochybnosti o jeho význame a rozmýšľam, či skôr nepôjde o vlastné meno (niečo ako „Odula“ v českom preklade „Pána prsteňov„). Tým sa však situácia titulu ešte zhoršuje, bez vysvetlenia v texte stráca svoju funkciu a zostáva nezrozumiteľný, čo môže čitateľa skôr odradiť ako zaujať.
200. Efekt motýlích krídel
Objektovka
Zaužívané pomenovanie pre jav z teórie chaosu, často spomínaný, no rovnako často chybne interpretovaný. V pôvodnom príklade matematik Edward Lorenz opísal, ako jedno mávnutie krídiel motýľa v Brazílii môže spôsobiť tornádo v Texase. Najdôležitejšie slovo je „môže“ – systém musí byť v hraničnom stave, kde malý impulz spustí reťazový pád domina. Oproti starostlivo a pracne vystavaným dominovým kockám je rozdiel v tom, že ten reťazec potenciálnych príčin a následkov je neviditeľný, existuje len okamih, náhodne vznikne i zanikne. A nie je len jeden, v chaotickom systéme sa stále objavujú nové stavy s takýmto potenciálom. Mávnutie krídiel motýľa stačí, ale musí sa to stať v správnom čase a na správnom mieste, pričom ani jedno sa nedá určiť dopredu, ba ani spätne odsledovať. Ešte dodám, že pred dvadsiatimi rokmi sa premietal film „Butterfly effect“ (u nás tuším „Osudový dotyk„), ktorý do receptu primiešal cestovanie časom. Som zvedavý, čo ponúkne tento text.
