Abstraktka

Nadpis obsahuje čisto abstraktné pojmy. Následkom toho je zvyčajne vágny a nezapamätateľný. Osobne si myslím, že dobrý nadpis by mal obsahovať aspoň jedno slovo pomenúvajúce hmotný objekt.

Akciovka

Nadpis sa sústreďuje na činnosť, akciu, popisuje dej. Najjednoduchším spôsobom je použitie slovesného podstatného mena, no tejto možnosti by som sa vyhýbal ako čert krížu, pretože je nemotorná a slovesné podstatné mená treba používať striedmo aj v texte samotnom, nieto ešte v názve. Každá iná alternatíva je lepšia a môže byť pre čitateľa lákadlom.

Alegóriovka

Nadpis obsahuje alegorické slovné spojenie, niekedy to môže byť ustálený či hovorový zvrat. Len z takéhoto nadpisu je ťažké usúdiť, o čom to bude. V najhoršom sa to isté slovné spojenie vyskytne niekde v texte a tým získa právo ocitnúť sa aj v nadpise. Niekedy je to len nevýrazná sesternica priamorečovky.

Časovka

Nemusí ísť o cestovanie časom. Názvy v tejto kategórii vyjadrujú nejaký časový údaj, niekedy priamy, väčšinou závislý na konkrétnej udalosti. Ide (podobne ako pri priestorovke) o vymedzenie časti priestoročasu, v ktorom sa príbeh odohráva. Ak sa to podarí urobiť pútavo, môže to byť dobrá cesta k funkčnému názvu.

Číslovka

Čisto číselný názov je zriedkavý, no tých zopár úspešných opusov si pamätáme (Orwellov „1984“). Pomôže, ak má použité číslo význam aj mimo textu – napríklad je pamätným rokom. Na druhej strane zvyšných 99% číselných názvov rýchlo upadne do zabudnutia.

Emotívka

Názov hrá na city, naťahuje strunu na maximum ako titulok na prvej strane bulvárneho plátku. Často využíva stokrát prevarené klišé, ktoré cieľová skupina čitateľov považuje za sofistikovanú štylistiku. A podobne, ako pri emócie žmýkajúcich článkoch, je mi jedno, či poviedka splní sľub z názvu, alebo nie. Vlastne neviem, čo je horšie.

Históriovka

Pôvodne som chcel túto kategóriu nazvať Červenákovka, ale musel by som platiť tantiémy. V Cene Fantázie nesmie text tohto typu chýbať. Historizujúce fantasy, najlepšie zo starých slovänských čias, keď naši hrdí praotcovia neochvejne stáli aj proti Rimanovi-cárovi.

Menovka

Nadpis obsahujúci meno. Možno hlavnej postavy, možno organizácie, možno zemepisný názov. Každopádne, tento spôsob je ako balansovanie na horskom hrebeni. Napravo je priepasť bežných fádnych mien, naľavo mien nezrozumiteľných až nečitateľných.

Námetovka

Tieto nadpisy neobsahujú názov, ale popisujú námet textu. Názov by totiž mal predstavovať doplnok k textu, čerešničku na torte, ktorá prvá upúta záujem čitateľa a potom ho prenesie na text samotný. Námet je pôvodný zámer a cieľ textu, obsah toho, čo mal povedať. Tým je takýto nadpis duplicitný a občas toho prezrádza príliš. Pravdepodobne to bol pracovný titul a už taký zostal, pretože na vymyslenie poriadneho názvu autorovi nezvýšil čas.

Objektovka

Druhé najjednoduchšie riešenie po osobovke. Otvára tvorivosti ešte väčšie vráta, typov predmetov existuje oveľa viac než postáv, a ešte viac sa ich dá vymyslieť. Na druhej strane takých, na ktorých by čitateľovi naozaj záležalo, je oveľa menej než pri postavách.

Osobovka

Dať do názvu postavu príbehu je najjednoduchšie riešenie, ktoré často slušne funguje. Je to omnoho lepšia voľba než menovka, pretože dáva možnosť postavu opísať. Kreatívny opis dokáže aj z mála vykúzliť silný účinok.

Priamorečovka

Názov pravdepodobne niekto vyslovuje. Často obsahuje vetu v prvej alebo druhej osobe. Môže to byť zaujímavý spôsob zaujatia čitateľa a vtiahnutia do textu, žiada si však citlivé narábanie, aby nespadol do emocionálneho klišé. Väčšinou sa nespadnúť nepodarí.

Priestorovka

Komplementárna kategória k časovke. Vymedzuje priestor príbehu, platí pre ňu to isté, ako pre časovku.

Skupinovka

Názov určuje skupinu postáv, osôb, zvierat, bytostí. Rozšírenie osobovky na väčší počet jedincov. Nebezpečím je, že postavy stratia individualitu, najmä v poviedkach, kde obmedzený rozsah textu limituje aj počet osôb vystupujúcich v príbehu.

Zvieratkovka

Zvieratá v názvoch nesmú chýbať. Najmä vo fantasy sú oveľa významnejšou súčasťou príbehov než v iných žánroch. Predstavujú dôležité prepojenie človeka so svetom, na úrovni, ktorá je jedinečná a nenahraditeľná.

Zmyslovka

Väčšinou sa slová usilujú vytvoriť v mysli čitateľa obrazy. No ani ostatné zmysly by nemali zostať bokom. Sluch je za zrakom hneď druhý na rade. Zvuky, hlasy, hudba, to všetko je nielen kulisou sveta, ale súčasťou vnútornejších vrstiev našich životov. Čuch, chuť, hmat sa do nás noria ešte hlbšie.