MCF 2023 – hodnotenie názvov (11)

Zvonec a koniec. Posledná várka vyzerá byť zmesou oneskorencov, váhavcov a dopisovačov na poslednú chvíľu. No aj medzi poškrabkami sa môžu nájsť dobré kúsky, netreba ich dopredu vyhadzovať do smetí. Osobne si teraz po dopísaní týchto článkov oddýchnem, rád si vypočujem každý nový diel porotcovského podcastu a zvedavo čakám, aké poviedky vyplávajú na finálovú hladinu.

201. Večné bitie

Akciovka

Som presvedčený, že to nie je hrubica a autor mienil vytvoriť slovnú hračku napodobňujúcu „večné bytie“. No aj tak dá mi to zdá byť nešťastným riešením, pretože snaha o verbálny vtip prevažuje nad obsahom. Kto by mal koho večne biť? Ako pomenovanie neustáleho kolotoča násilia je titul nemotorný, skoro detinský. Keď dieťa vymyslí vlastný termín pre popis niečoho, čo nevie pomenovať, je to milé, ale ako nadpis sa to nehodí, pretože tomu chýba kontext.

202. Pleistocénny park

Priestorovka

Štvrtohorná verzia „Jurského parku„? Mamuty, šabľozubé tigre a ostatné zvieratá známe z filmov „Doba ľadová„, možno aj s obrovským leňochom Sidom. No najzaujímavejšími obyvateľmi pleistocénu boli ľudia vo všetkých vývojových stupňoch, vetvách a odrodách. Budú v parku aj oni? Ak áno, bude z toho ešte väčšia pohroma než akýkoľvek inteligentný a agilný druhohorný plaz. Drobnou slabinou titulu je použitý vedecký názov, vyslovuje sa o dosť ťažšie ako „jurský“. Možno by bol lepší „Park ľadovej doby“, ale chápem, že by to zase vytváralo spojitosť s tou sériou smiešnych animákov.

203. Všetko pre Luciu

Menovka

Buď je hrdina do Lucie zamilovaný alebo sa tá dievčina dostala do takej šlamastiky, že budú potrebné všetky sily, aby ju z nej vytiahli. Obe alternatívy znejú zaujímavo a Lucia určite za tú námahu stojí. Titul má náboj a energiu, dajú sa z neho vytušiť citové vzťahy medzi postavami, zároveň je mladistvo naivný, úprimný a optimistický. Takýto postoj k životu je v dnešnej dobe vzácny. Dobrý nadpis.

204. Grand mal

Akciovka

Najsilnejší typ epileptického záchvatu, teda ten, čo zvyčajne vídavame vo filmoch – nekontrolovaný pád na zem, šklbanie končatín, pena na ústach, bezvedomie… Občas sa vyskytne aj v knihách, najviac sa mi vryl do pamäti biologický poplach s blikajúcimi žltými svetlami v Crichtonovom románe „Kmeň Andromeda„. Žánrovo sa ako prvý ponúka horor so záchvatom v úlohe hýbateľa deja, no určite by som viac privítal sci-fi, ktoré by ukázalo chorobu ako dvere k novému poznaniu (nie nadarmo epilepsia často postihuje nadpriemerne inteligentných jedincov).

205. Skokanka – Všetko začína

Osobovka

Je pre mňa ťažko pochopiteľné, keď autor pošle do súťaže prvú kapitolu svojho rozsiahleho románového cyklu, tak ešte aj do nadpisu spojí tituly románu i kapitoly, čím už dopredu čitateľa varuje. Ak som obsah textu zle tipol, tak je takýto nadpis ešte menej pochopiteľný. Možno je to dnešným pretlakom mediálnych frančíz (komiksových, televíznych, herných), kde je skladanie názvov bežné, ba priam nutné. Lenže v poviedkovej súťaži je takýto titul skôr nevýhodou.

206. Čierna hmota

Objektovka

Bolo by fajn, keby text priniesol kozmologický námet s odhaľovaním podstaty tmavej hmoty, o ktorej okrem jej účinkov na rotáciu galaxií nevieme nič. Mám rozpísanú poviedku, ktorá sa okrajovo dotýka tohto problému, takže som zvedavý aj na prístupy iných autorov. Pravdepodobnejšie však pôjde o (sci-fi) horor s čiernou substanciou, ktorá bude ničiť náš svet alebo bude aspoň hrozbou pre ľudí. Titul je prvoplánovo znepokojujúci, ale neponúka žiaden bližší náznak. Pokojne by mohol pojednávať len o novej superabsorbčnej čiernej farbe.

207. Projekt Večný svit

Menovka

Nie zlý názov. Možno pôjde o osvetlenie miest na Zemi obrovskými zrkadlami na obežnej dráhe. Mohlo by to pomôcť ľuďom za polárnej noci, či vyšším poľnohospodárskym výnosom alebo stabilnej produkcii solárnych elektrární. Alebo pôjde o trvalé osvietenie akéhokoľvek iného druhu, prvoplánové či symbolické. A vzadu v hlave sa mi objavuje spomienka na Gondryho film „Večný svit nepoškvrnenej mysle„, romantické sci-fi o láske a neschopnosti zabudnúť na ňu.

208. Whoever k vašim službám

Priamorečovka

Vkladanie anglických slovíčok do ústneho prejavu je bežným zvykom mladšej aj strednej generácie. My starí ítéčkári sme sa tak rozprávali už v osemdesiatych rokoch, odvtedy sa to stalo všeobecnou praxou. Tento nadpis buď ukazuje, že sa takýto spôsob prejavu stane oficiálnou normou pre styk so zákazníkmi, alebo naopak, že pracovníci nebudú schopní komunikačné pravidlá dodržiavať. Napokon môže titul upozorňovať na chýbajúcu identitu, hovoriaci sa takto predstavuje, lebo netuší, kto je. Ale zrejme z toho nerobí existenciálny problém, lebo vyzerá byť plne funkčný k vašim službám.

209. Ozvena minulosti

Abstraktka

Nadpis vhodný pre kapitolu knihy. Anglická barónka v mladšom strednom veku sedí pri šálke čaju, keď komorník prinesie list. Píše jej dávny milenec, za ktorého ju rodičia odmietli vydať, a žiada o naliehavé stretnutie. V duši sa jej spolu s čajom rozozneje to, čo je uvedené v titule. Do konca kapitoly to rieši, prehľadá staré listy, popýta sa dôveryhodnej a diskrétnej osoby zo služobníctva, zájde po informácie za miestnym vikárom, až sa rozochvená neistotou i opäť prebudenými citmi uloží spať. Ohlásená návšteva príde na začiatku ďalšej kapitoly. Týmto príkladom som chcel ukázať, ako sa abstraktný titul nehodí pre poviedku s kompletným dramatickým oblúkom.

210. Mäsokombinát

Priestorovka

Priemyselná továreň pre výrobu potravín, na ktorej závisia všetci nevegeteriánski členovia rozvinutej civilizácie. Väčšina týchto ľudí zároveň nechce vedieť, ako to v tejto továrni vyzerá, ani čo sa tam presne robí. Dá sa očakávať, že text s týmto titulom bude výrobné tajomstvá prezrádzať, ba ešte pridá aj hodne výmyslov. Logickým výsledkom bude horor, aj keď prímes sci-fi by určite nebola na škodu. Taká poviedka „Božský pokrm“ Arthura C. Clarkea alebo román „Bitúnok číslo 5“ Kurta Vonneguta sú výbornými dôkazmi.

211. Automatické rozhodovanie

Abstraktka

Myslíte si, že automaticky sa rozhodujú len stroje, ovládané algoritmami alebo predžutými terrabajtami dát? Aj väčšina rozhodnutí, ktoré robia ľudia, je plne automatická, riadená inštinktmi alebo naučenými automatizmami (predsudkami). A len máločo z nich si uvedomujeme, iba občas nám podvedomé kontrolné mechanizmy (po starom „svedomie“ a „intuícia“) dajú vedieť, že nejakú reakciu treba overiť a premyslieť. Všetky tieto mechanizmy sú pre každého jedinca špecifické, no zároveň sú budované výchovou a regulované kultúrnymi normami spoločnosti. Robí to z nás stroje? Osobne si myslím, že nie, ale neviem to dokázať. V každom prípade, tento nadpis je príkladom slabo zapamätateľného titulu, tipujem, že to bude antiutópia o nadvláde strojov.

212. Bielo-čierne pomedzia realít

Abstraktka

Toto je, naopak, zaujímavý nadpis. Vedie k uvažovaniu, čo ním bolo myslené. Znamená to, že vnútro nejakej (každej?) reality je pestrofarebné, harmonické, konzistentné, ale na okrajoch, kde sa stretáva s inými realitami, je priestor plný treníc, zrážok, konfliktov, kde sa farby vymývajú a menia na čierno-biele interferenčné vzory? Takýto koncept je celkom dobrým popisom „realít“ v našich hlavách – teda modelov sveta, ktoré sme si vystavali na základe skúseností a predstáv. No hoci sa zdá, že hlavnými protivníkmi nášho modelu sú iné svetonázory s tým naším nezlučiteľné, v skutočnosti je najväčším skúšobným kameňom jeho kvality realita sama. Ak text prinesie rozvinutie týchto rozporov na úroveň nášho sveta, môže to byť zaujímavý čitateľský zážitok.

213. Pútnik, robot a princezná

Skupinovka

Vyzerá to ako moderná rozprávka, trochu mi to pripomína starý film „Čarodejník z krajiny Oz“ – tiež je tam každá postava úplne odinakiaľ, čo síce dáva príležitosť na humorné nedorozumenia, ale nie veľmi pomáha uveriteľnosti postáv a súdržnej výstavbe sveta. Lepšie by to mohlo byť na spôsob „Star Wars“ (Obi-Wan, C3PO a Leia). No aj tak sa takýto titul skôr hodí k humornej scénke alebo anekdote.

214. Láska vyhorela, servírujeme ego

Priamorečovka

Už som spomínal, že so sarkazmom sa to v dnešnej dobe preháňa? Asi neraz. Toto je ukážkový príklad, v podstate k nemu už ani text netreba, je to bonmot, aký sa dá očakávať po štvrtom pive alebo treťom latéčku. Ale keďže text existuje, tipujem ho na antiutópiu s pasívno-agresívnym nárekom o bezcitnom svete. Účelom takéhoto náreku je zvyčajne tiež pohladkať si vlastné ego, čím sa vlastne vytvára egoistická špirála. Láska sa nedá objednať, jediný spôsob, ako ju naozaj získať, je dávať dopredu svoju vlastnú. Všetko ostatné sú náhražky a náš blahobytný svet ich má v ponuke veľmi veľa.

215. Pólnočnica

Menovka

Slovná hračka? Hovorový výraz pre opak „poludnice“, alebo pomenovanie nejakého javu za polárnej noci na póle, či dokonca úkaz na polnočnej oblohe? Hororová cesta sa mi zdá najpravdepodobnejšia, ale titul ma príliš nenadchol a ani od textu nemám veľké očakávania. Všetko závisí od toho, ako sugestívne text opíše túto nadprirodzenú bytosť a zápletku vystavanú okolo nej.

216. Fantastický vynález

Objektovka

Absolútne univerzálny nadpis pre klasické sci-fi z jeho zlatých amerických počiatkov pred sto rokmi. Tým vôbec netvrdím, že je to dobrý titul. Keď vezmem do úvahy, že ide o predposledný prijatý text, je pravdepodobné, že ho autor posielal v „hodine dvanástej“ a vymyslieť lepší nadpis už nemal kedy. To nie je pozitívny signál ani o kvalite textu.

217. Panna a prekliaty drak

Skupinovka

Záverečná rozprávka zrejme rozvíja populárnu ideu, že aj netvory sú len ľudia, a bozkom či nejakým iným spôsobom zlomenia kliatby sa dokážu premeniť nazad do ľudskej podoby. Hádam by bolo lepšie, keby tam bolo slovo „zakliaty“, pretože „prekliaty“ sa používa skôr v nadávkach. Ale možno to bol autorský zámer a text bude modernizovanou a humornou variáciou klasickej rozprávkovej témy.