Prišiel čas škrípania kovu a sykotu unikajúcej atmosféry. Velitelia veľkého rus’sithského krížniku sa rozhodli, že k svojmu kolosu opäť prirazia obilnú korvetu, ktorá bola ešte pred tridsiatimi svetelnými rokmi pripútaná k jeho boku („U-kraja“, ako to nazýva jej posádka).
Vlastne je to už druhá fáza demolície. Prvá začala pred desaťročím, keď sa posádka korvety vzbúrila proti ‚sithskému veleniu a rus’sithovia na odplatu demontovali časť jej motorovej sekcie. Potom sa vývoj viac-menej zasekol na mŕtvom bode, no laná od korvety U-kraja aj tak pomaly prekĺzavali rus’sithským veliteľom cez prsty. Preto sa to rozhodli rázne uťať.
Keď však Rus’sithovia niečo utínajú, tak zásadne tupým svetelným mečom, a každý druhý sek ide do vlastnej nohy. Jedinci sú v ich mašinérii bezvýznamní, ich „bezpečnostné operácie“ sa podobajú mlynčekom na mäso. Používajú mravčiu taktiku, prekážky zdolávajú tak, že ich zaplnia mŕtvolami (vlastnými aj cudzími). Riadia sa feromónmi strachu a vznešených ideí, pri ktorých si dávajú záležať, aby mali čo najmenší súvis so skutočným vesmírom. Totiž čím absurdnejšie lži hlásajú, tým pevnejšiu sieť z nich dokážu upliesť. Logika klamu nepotrebuje dokazovať dôveryhodnosť svojich tvrdení, stačí jej spochybniť fakty v mene povrchnej, od základu zvrátenej idey. Rus’sithská posádka sa stala bezmocným rukojemníkom tejto logiky a mlčiacim spoluvinníkom zločinov. Bežný Rus‘ radšej znesie biedu spôsobenú „cudzími nepriateľmi“, ako by mal trpieť „útrapami z rozumu“ a pochybovať o vlastných veliteľoch. Obete potvrdzujú ideu – keď už za ňu zomrelo toľko ľudí, je čoraz ťažšie pripustiť, že je mylná a zvrátená. Myšlienka, že iná vesmírna loď patrí nám bez ohľadu na názor jej posádky, je presne taká.
Posádka U-krajnej korvety dostala na výber jednoduché a zrozumiteľné možnosti: buď budú bojovať alebo kapitulujú. Poddať sa zlu je na našej aj okolitých lodiach dlhou tradíciou. Vždy sme sa snažili uhádnuť víťaza a hodiť sa včas pod jeho bagandže, aby sme sa potom mohli postaviť v otrockom predklone a uchmatnúť niečo z dobytého lupu. To je naša stratégia prežitia. Málokedy nám odhad vyjde na dlhšiu dobu, takže sme odsúdení tento postup neustále opakovať, takže sa nám vžil až do podmieneného reflexu.
Lenže posádke U-krajnej kapitulácia pripomína hladomor spred takmer sto rokov. Počty padlých v bojoch by mnohokrát prevýšilo množstvo mŕtvych pod rus’sithskou mocou. Odhodlanie, s akým sa bránia, je preto obdivuhodné, ale nie prekvapujúce.
Ešte v jednom sa Rus’sithi prerátali. Toľko označovali lode vesmírnej flotily za zhýčkané a rozmaznané, až sami uverili, že opojené blahobytom a sústredené na jeho udržateľný rast zostanú stáť bokom. Že radšej zachovajú mier honorovaný korupciou a podložený vydieraním. Lenže veľká hrozba sa nedá ignorovať, inak prerastie v ešte väčšiu. A tak sa prakticky všetky väčšie plavidlá (hoci s rôznou rozhodnosťou) pripájajú k pomoci U-krajnej korvete a zároveň sa odpájajú od energetických zdrojov dodávaných krížnikom. Izolácia obrovskej Rus’sithskej lode sa zväčšuje.
Čoraz viac je vidno, že skutočný mier je v nedohľadne a terajšia vojna len jedným stupienkom dlhého konfliktu. Neovplyvnila by to ani (mnohými túžobne očakávaná) zmena sithského velenia. Noví velitelia by možno upravili taktiku, ale ich strategické ciele sa nezmenia, pretože pramenia z jadra ich presvedčenia. Spolu s postupnou premenou susedných lodí na vraky roztáča Rus’sithské impérium odstredivý kolotoč s celým vesmírnym konvojom. Využíva svoju váhu na hazardnú hru, kde prehrá ten, čo uhne prvý. Hru, ktorá je ešte nebezpečnejšia než hrozby jadrovým arzenálom, pretože je oveľa menej ovládateľná. Hru, ktorá môže zničiť veľa lodi, vrátane tej našej.
Pretože naša briga sa nachádza uprostred toho všetkého virvaru. U-krajná korveta s nami susedí, odtiaľ k nám prúdia utečenci, od nás na ňu zbrane a podpora. Zároveň vychádza čoraz viac najavo, ako hlboko prenikli Rus’sithské lži do hláv našej posádky. Najväčším problémom sú tí, čo svoje ideály (jedno či pravdivé alebo pomýlené) vypestovali na rus’sithej podpore (jedno či peňažnej, slovnej alebo len „pocitovej“). Akokoľvek môžu ich ciele vyzerať navonok čisto, zvnútra sú otrávené.
Hoci by sa mohlo zdať, že na tom nezáleží, lebo naša malá loď nemá na beh veľkých dejín žiadny vplyv, opak je pravdou. Obrovské pnutia teraz prechádzajú priamo našou lodnou infraštruktúrou a samotná jej konštrukcia je voči takej sile bezmocná. Potrebujeme, aby naša posádka držala pospolu a odolávala odstredivému ťahu. Na každej názorovej strane je dosť hlasitých hlupákov. Tých nemá zmysel presviedčať, lebo pre svoj vlastný krik nič iné nepočujú. Ale každá strana má aj rozumných ľudí a tí by mali prestať pritakávať svojim kriklúňom a radšej sa úprimne zhovárať s rozumnými z iných strán. Lebo teraz prestalo záležať na našich žabomyších bitkách a na detailoch nášho blahobytu. Ide o naše prežitie.
