Exkapitáň Roboff osobne

Je to veľmi ošemetná vec. Najmä preto, že populácia potkanov sa rozšírila po celej našej vesmírnej brige. Navyše sa navonok prakticky nelíšia od ľudí. Majú len odlišnú mentálnu výbavu, koncentrovanú na žranie a zabezpečovanie si dostatku žrania do čo najvzdialenejšej budúcnosti. Niektorí alternatívni etológovia tvrdia, že ide len modus operandi, že každý človek sa zmení na potkana, keď sa dostane k dostatočne veľkému korytu.

Ale vedu nabok, problém sa z ekonomického a ekologického časom zmenil na inžiniersky. Potkany totiž nahlodali nosnú konštrukciu lode, ba možno vyhrýzli aj diery vo vonkajšom plášti. Na niektorých periférnych palubách sa preto dýcha čoraz horšie. No najmä, tie krysy napadli a zabili ľudí. A pred tým už nikto nemohol zatvárať zrak.

Preto sa deratizácia stala ústrednou témou konkurzu na novú admiralitu, ktorý sa konal minulý víkend. Už dopredu bolo vidno, že nitky exkapitáňa Roboffa sa trhajú a na jeho padawana má spadnúť zodpovednosť za prehru. Veľkou neznámou zostalo, kto zaujme väčšinu v admiralite a ovládne veliteľský mostík. Niektoré kandidujúce navigačné kluby preto rozvinuli svoje vízie do siahodlhých podrobností, ba rovno začali hľadať nových nepriateľov. Najmienkotvornejšia palubná rozhlasová stanica Smeska/Deniken chrlila usmernenia, čo si ľudia majú a čo nesmú myslieť, ak nechcú dostať nálepku extrémneho tmára (či tmárskeho extrémistu).

Tento nápor potápal väčšinu posádky do stavu bezmocného hnevu a rezignácie. Už im liezli krkom Roboffove sľuby, čo všetko bude zadarmo, aj moralizátorské kázne o nových progresívnych poriadkoch. Stokrát opakované pravdy získali príchuť prefíkaných lží. Priemerní radoví členovia posádky začali čoraz viac chápať, že sú len prostriedkom pre zmocenie sa kormidla a na ich všedných osudoch a problémoch nezáleží. Postupne sa ich zmocňovala jediná túžba: dať všetkým tým navigátorom úprimne komunikujúcim svoje vízie poriadnu po papuli.

Ideálnym kandidátom sa tak zdal byť bývalý seržáň KatLebo s jeho partiou palubných bitkárov. Keď mu závratne narástla podpora, stal sa namiesto exkapitáňa Roboffa hlavným terčom útokov pokrokárov. No posádke došlo, že ohlodaná statika lode by nemusela vydržať vyčíňanie KatLebových lebkáčov, a tak mu zostalo len tvrdé jadro ešte natvrdlejších prívržencov.

Napokon zvíťazil potulný komediant Mad-o-Witch, výrečný a prostoreký. Trubadúrsky výkon, v ktorom výstižne kritizoval potkanie spoločenstvo okolo exkapitáňa Roboffa, zabral. Posádka uverila, že jeho hra na píšťalku dokáže vyduriť všetky potkany, nahnať ich do prechodovej komory a vyhodiť do vesmírneho prázdna. Ťažko však predpovedať, koľko krýs to prežije v utajení, a s koľkými nový kapitáň Mad-o-Witch uzavrie dohodu o spolupráci.

Exkapitáň Roboff sa po vzore starého Vlečiara odvliekol do svojho nového luxusného potkanieho brlohu, aby si lízal rany a zalieval ich kvalitnou whisky. Tam bude vyčkávať na svoju poslednú šancu, ktorá nepochybne príde.

Súčasná situácia trochu pripomína knihu Briana Aldissa Non-Stop. Ospravedlňujem sa tým, ktorí tento klenot ešte nečítali, že prezrádzam jej záver. Generačná vesmírna loď kolabuje v súbojoch rôznych frakcií. Banda so zváračkou demoluje bezpečnostné priečky medzi palubami, vyháňa odtiaľ skutočných aj domnelých nepriateľov, pritom zakladá požiare. Húfy inteligentných a zároveň šialených potkanov sa ženú do pilotnej kabíny, aby sa zmocnili vlády nad loďou. Rozpad je neodvratný.

Napnime sily i rozum, aby sme nedopadli podobne.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.