Verejnú mienku na kozmickej lodi rozvírili dve manifestácie, ktoré sa zhodou okolností a z trucu organizátorov udiali zároveň.
Na hornej palube sa konala tá veselá, pestrofarebná, za právo na skafandre pre všetkých. Jej účastníci hlásali, že nosenie hermetických oblekov len mimo lode diskriminuje tých vo vnútri. Hrdo na sebe niesli papierové atrapy skafandrov, no nikoho okrem svojich intelektuálskych podporovateľov tým nezaujali.
Na dolnej palube sa zase zišli odporcovia práva na pohodovú recykláciu. Ich námietky boli najmä jazykovedné, vraj „pohodová recyklácia“ je v skutočnosti zabíjanie ľudí. Prejavili tým značnú ignoranciu voči úporným snahám lodnej elity vytvoriť pre túto činnosť prijateľný a lákavý názov.
Naozajstný poprask vypukol však až vtedy, keď vyšli najavo počty účastníkov. Na dolnej palube sa ich totiž zišlo stonásobne viac. Je plne pochopiteľné, že to elitným mienkotvorcom poriadne pohlo žlčou. Došlo im, že písaním akokoľvek prešpekulovaných článkov o právach členov posádky nikdy nedosiahnu takú hojnú účasť na demonštrácii, ako sa to podarilo odporcom práv. Upieranie práv je jednoducho lákavejšie.
Vrhli sa preto s vervou do toho, čo vedeli najlepšie: písania ďalších článkov. Nepaprali sa už s obranou svojich názorov, ale rovno zaútočili. Účastníkov dolného pochodu obvinili zo všetkých hriechov, čo našli, od inteligenčnej nedostatočnosti až po rozvracanie lodného zriadenia. Všetko to boli nezvratné fakty, samozrejme starostlivo povyberané a prefiltrované, takže už s pravdou nemali takmer nič spoločné. Pomohlo to. Vybili si svoju frustráciu a od fanúšikov zožali dlhotrvajúci zaslúžený potlesk.
