Finalisti Martinus Ceny Fantázie 2015

[David]

ahojte,
toto forum som nasiel nahodou z komentarov na FB, a celkom ma potesila hustota prispevkov. I ked v dnesnej dobe trochu neprakticke sa registrovat, potom cakat... ale whatever, som tu .
Precital som vsetkych 5 poviedok a tiez by som rad niekde vyjadril svoj nazor ).
1. Ocelove oci - videl som video, kde to nejaky pan (z poroty? az tak som to nesledoval) hodnoti velmi kladne. To ma navnadilo. Cakal som slovenskeho Clarka, mozno Asimova - skratim to. Nedostal som. Dostal som nieco, co neviem zaradit. Strasne vela otvorenych tem, barlicky, veci vymyslene a nerozvinute. Mozno ako 200 stranovy roman by to fungovalo lepsie.

2. Burka - Kostrbate, ale prijemne citanie. Autor musi napisat este par desiatok stran a poradit sa s par ludmi, aby zo svojho prejavu dostal to co je tam teraz na viac. Ale pribehovo mi to sedelo, bohuzial je to pisane "ako King". Presne takuto poviedku si predstavim, ked niekto precita dva romany od Kinga, zeby bol schopny zosmolit. Ale ked si to odmyslim, tak sa to dalo.

3. Kladivak - moj favorit. Co je prekvapive, lebo tento zaner akcnych scifi velmi nemusim (ja som skor Clark/Asimov). Bolo to dynamicke, rychle, bravurna stylistika. Predpokladam, ze na tom texte robil editor, nakolko podla medailonu je to jediny aktivne publikujuci autor y patice finalistov, tak by mi to aj tak sedelo. Nadych Sin City bol velmi prijemny, co mi prekazalo je male informacne pozadie k Ruke.

4. Ludskost v monstre - prepac autor, videl som ta tu prispievat tak si to nezober v zlom, ale toto mi nesadlo. Upir, Osviencim este aj zaradenie ako fantasy, to mi pripomenulo ako v kazdom filme su zly nacisti atp. Nekonecna, nevycerpatelna tema, ktoru podla mna mnoho ludi mylne oznaci za "silnu" a umelo ju tlacia vpred. Ale styl mas vyborny, len zmen temu.

5. V ruinach - Bolo to vyborne. Keby som neplanoval hlasovat za Kladivaka, tak hlasujem urcite za toto. Vsetko mi prislo fantasticky premakane, len pribeh ako taky ma velmi neoslovil. Predsa len, nie som literarny kritik, ale citatel. A "straslaky" tiez privelmi nemusim . Ash spominal zbierku z jedneho univerza - nad tym by som byt autor urcite rozmyslal. Alebo skusit roman. tak 250 stran. Urcite je na to autorsky material.

Takze tolko za mna. Nesuhlasim ze osviencim ci pedofilia su nejak v nevyhode z dovodu tematiky. Len uz to velakrat hranici s tou "fantastikou" a to nie je vzdy popularne.Neviem tu myslienku teraz tak rychlo rozvinut, ide proste o to, ze jeden aj druhy pribeh by fungovali aj ako literatura bez nadprirodzenych prvkov. A mozno aj lepsie.

[adammacaj]

Ahoj,
určite sa neospravedlňuj za názor len preto, že autor je v rovnakej diskusii zapojený. Koniec koncov kam by sa spisovatelia kedy dostali bez kritiky Na druhej strane vďaka za pochvalu na štýl. A čo sa tej žánrovosti týka - šlo by to aj bez fantastiky. Asi až na scénu v plynovej komore by príbeh fungoval aj bez nej. Lenže (opäť sa k nim musím vrátiť) minule bez fantastiky postúpili Kamaráti a zožali rozporuplné reakcie, ako aj ja (aj keď oni asi vo väčšom meradle.) Zapracoval som do poviedky fantasy a na to bude mať každý čitateľ pochopiteľne iný názor. Všetkým sa ale nedá vyhovieť (kto by aj nechcel, že? )

[Ash]

Ahoj David,

vďaka za názor a vitaj u nás. Na pridanie príspevku v tejto diskusii si sa nemusel registrovať, ale ako registrovaný člen máš prístup do neverejných diskusií. Je len na tebe, či tam budeš mať chuť prispieť.

Všeobecne k poviedkam: Pred vyhlásením finalistov sa viackrát vyskytli tvrdenia zo zákulisia, že tento ročník má prelomovú kvalitu, že súťaž sa posunula oproti minulým rokom nahor. Bol som v pochybnostiach, či to nie je skôr len nastavením porotcov a ich prístupu k hodnoteniu. Teraz, keď vidím pokope finálové poviedky, tak sa mi zdá, že som veľmi neprestrelil. Samozrejme, nepoznám zvyšné súťažné poviedky (okrem pár výnimiek), takže nemám predstavu o celkovej úrovni, ale v minuloročnom zborníku sa vyskytlo viacero podobne kvalitných poviedok, len sa nedostali do finále. (Konkrétne som ich spomínal v recenzii zborníka.)

Dostupné informácie tak naznačujú, že kľúčovým faktorom bol prístup tohtoročných porotcov a ich šťastnejšia ruka pri výbere finalistov. Za to im patrí vďaka.

[Ash]

Adam,

výber finalistov porotou a hlasovanie čitateľov sú dve odlišné veci. Často priam protichodné. To, aké osobnosti v porote sedia, má na určenie finálových textov výrazný vplyv. Preto býva pravidlom, že porota vyzdvihne nahor poviedky s náročnejšími témami, aby ich čitatelia v hlasovaní zadupali do zeme. Taký je život. Táto súťaž (ako aj mnohé iné) nie je o získaní najcennejšej trofeje, ale o získaní mena a preniknutí do povedomia fanúšikovskej komunity. Ak autor dokáže na tomto zisku budovať, úspech sa mu priblíži na dosah.

[Richard]

Zdravím,

v prvom rade sa chcem poďakovať prevádzkovateľovi tohto webu, ak sa rozhodne ponechať môj príspevok. Papierovo sme možno na nože, ale čítam Ashove kritiky, pretože sú solídne, aj keď pri nich často krútim hlavou.

Rád by som upresnil, čo som mal na mysli komentármi k poviedkam bez toho, aby som ich očierňoval na FB: Môj čitateľský názor je, že rozdiel medzi áčkovým a béčkovým autorom je vo výbere témy. Chcem čítať veci, ktoré ma zabavia, poučia a inšpirujú. Spisovateľ nech na mňa urobí dojem silou svojej mysle. Bavia ma nápady a chcem čítať o veciach, s ktorými som sa ešte nikdy nestretol. Holokaust tam nepatrí, ale verím, že ak autor bude pokračovať v písaní, o desať rokov (vekový rozdiel medzi nami) bude oveľa ďalej, než som ja dnes. Téma poviedky sa mi nepáčila, pretože tancovať niekomu na hrobe sa nepatrí. Ani keď vám pritom tlieskajú. Je mi jasné, že nešlo o autorský zámer. Na druhej strane, ak by sa analogický príbeh odohrával trebárs v budúcnosti a pritom by čitateľovi bolo jasné, o čo ide, bola by to úplne iná liga. Dúfam, že autor nebude brať moje kecy príliš vážne. Fakt je, že moja poviedka si pri upírovi v koncentráku ani neškrtla .

Na druhej poviedke mi vadila jednorozmerná postava sexuálneho predátora, ktorú autor veľmi efektívne využil na vyvolanie znechutenia. S príbehmi o psychiatrických pacientoch sa stretávam často, preto sa mi nepáči, keď ich démonizujú. Ani za svet sa ich nechcem zastávať, ale podobne postihnutí si často uvedomujú svoju desivú diagnózu v plnom rozsahu a snažia sa jej zbaviť. Viete si predstaviť, aké ťažké musí byť s tým žiť? Hoci kvôli obludnostiam, ktoré dokážu napáchať, si nezaslúžia súcit, pri kopaní do chorého človeka sa ťažko zachováva dekórum. Chápem, že patologické správanie je čitateľsky príťažlivé a autorsky vďačné. Ak to niekomu vyhovuje, prosím. Pre mňa bola poviedka podobne záživná ako Srpski film. Ak by som vedel, o čom bude, isto by som to nečítal, podobne ako si asi neprečítam The Wasp Factory od Banksa, alebo si nepozriem Ľudskú stonožku. Ak je písanie naozaj telepatia, nechcem mať podobné obrazy v hlave a nie som vďačný niekomu, kto mi ich podsunie, alebo odporúča. Radšej niečo povznášajúce. Zase platí, že autor je už dnes výrazne ďalej než ja a že by som mal držať hubu a krok, tak sa hádam neurazí. Je to len názor jednotlivca.

[Ash]

Ahoj Richard,

nuž, každý má vlastné preferencie, svet je pestrý a je to tak správne. Máš svoj názor rovnako ako ja svoj, ale je fajn, že o nich dokážeme diskutovať.

Čo sa týka odlišnosti áčiek a béčiek, určite by som tak neoznačoval autorov. Maximálne by som si dovolil onálepkovať ich výtvory. Možno suma výtvorov definuje aj autora samotného, ale vždy je šanca, že vytvorí niečo, čo sa vymkne jeho ostatným dielam.

Bolo by dobré si tiež vyjasdniť, čo si pod týmito kategóriami myslel. Mohlo to byť rozdelenie podľa kvality, ale tiež filmové delenie na áčkovú a béčkovú produkciu. Tam už nejde v prvom rade o kvalitu, ale o prístup k téme. Ak by som to mal prirovnať k finalistom, V ruinách má áčkové spracovanie, vážne a idúce do hĺbky (ani ten záporák tam nie je plochý, len nie je hlavnou postavou), naproti tomu Kladivák je ukážkové béčko s prehranou akciou a štylizovaným násilím. Obe poviedky sú výborné, každá svojím vlastným spôsobom.

Čo sa týka Ľudskosti v monštre, tá je kdesi na rozhraní, práve kvôli tomu, že je podľa života skutočného človeka. Nemyslím si, že by zobrazením vojnového hrdinu ako upíra špinila jeho pamiatku, skôr skúša posunúť naše vnímanie upíra ako pudovej krvilačnej beštie do inej, ľudskejušej polohy (hoci nie úplne sa mu to darí).

[jano]

Dík, Richard, za názor. Nemám dôvod sa urážať, každému sa páči niečo iné a ja ťa preto nebudem odsudzovať. Nerád sa dostávam do diskusií, v ktorých na mňa prichádza potreba vysvetľovať prečo som niečo napísal tak ako som napísal, dokonca som si dal záväzok, že tento rok, keďže som sa nejakým činom dostal až do finále, nebudem na komenty reagovať vôbec. Ako vidíš, nedarí sa mi ho splniť

Ako spomenul Ash, jediná mužská postava v mojej poviedke nie je hlavnou postavou. A mojim zámerom nebolo ani využívať nízke pudy čitateľov, či vypočítavo spracovať kontroverznú tému. Ťažisko poviedky je niekde úplne inde ako snaha vyvolať v čitateľovi znechutenie a odpor voči konkrétnej postave, alebo tomu, čo tá postava robí. Skôr som sa zameral na dosah jeho konania na ostatné postavy, konkrétne dve, Lenu a Nora. Kam ich to dostalo a ako to ovplyvnilo ich ďalší život.

To, že si títo postihnutí jedinci s duševnou poruchou uvedomujú obludnosť svojho konania, teda aspoň niektorí, vôbec nepopieram, dokonca v hneď v druhom odstavci o tom píšem. Aj ďalej spomínam, že predtým dobrovoľne abstinoval, pretože považoval svoje konanie za nesprávne, nemorálne, zvrhlé a úchylné. A hnusil sa sám sebe. Píšem horory, takže ten fantastický prvok sa objavuje hneď od začiatku, keď to niečo z chlapcovej rozbitej krabičky preniklo do muža a pretvorilo ho na svoj, ešte zvrhlejší a úchylnejší obraz. To je dôsledok jeho neskoršieho predátorského správania bez výčitiek. A pravidelný čítači mojich poviedok podľa mien postáv možno nájdu spojitosť nočných môr Vikyho s jeho predchádzajúcim životom a vysvetlí sa aj to, prečo Noro niekedy v budúcnosti skončil ako skončil. Ale to je fakt len taký bonus, v podstate nedôležitý pre tento príbeh.

Je aj z mojej pozície veľmi zaujímavé sledovať, ako poviedka pôsobí na rôznych ľudí. Niekto prečíta a povie, že prekombinovaná blbosť s biednym námetom, lepší je Kladivák s priamym dejom a fasa hrdinom, ďalší sa už len pri slove pedofília prežehná a je jedno čo je v poviedke, pedofília ostáva vypálená na sietnici a bráni mu vo výhľade, niekto iný pochopí, že možno treba ísť hlbšie a čítať bez predsudkov a zistí, že sa naozaj nevyžívam v opisoch brutálneho násilia páchaného na deťoch, ani v naturalistických scénach ich znásilňovania. Na toto by som nemal žalúdok ani ja. Pri písaní scény upratovania, keď Lena spomínala na to, ako prišiel otčim domov nahnevaný, som mal slzy v očiach. Ale to len medzi nami.

[abcdefg...]

minuli rok som si precital par poviedok co neboli nikde zverejnene a boli rovnako dobre ak nie podla mna lepsie ako to co postupilo. ale to je iba osobny nazor citatela. a taky isty osobny nazor ma kazdy jeden porotca. skoda je len to ze sa tych poviedok nedostane trosku viac na verejnost. ale ked uz 5 ludi nieco zaujme a da tomu body tak natom nieco bude. asi to budu mozno tym ze slovenska literarna tvorba hlada svoj smer...stale sa porovnava iba zo zahranicim a malo kedy spomenie domaci autor.

[una]

V ruinách je úplne inde ako minuloročný Kamaráti, ktorý prvoplánovo hrali na hnus. Asi sa to už nenosí vkladať nejaký étos do literatúry, ale tu to bolo, lebo V ruinách bolo jasné, že pedofil je záporák, a že sa toto proste nemá. V Kamarátoch bola nechutnosť bez morálneho odsúdenia a bola prvoplánovým obsahom celej poviedky.

To, že to čosi čo uniklo z krabičky prešlo na policajta a spravilo ho ešte horším mi totálne uniklo, zaujímalo by ma, či len ja som taký nepozorný čitateľ. Ja som to prikladala akémusi prirodzenému vývoju jeho úchylky.
Ďalej si nemyslím, že psychiatrických pacientov nejako táto poviedka dehonestuje. A zároveň je tu naznačený vnútorný boj pedofila. A napr. aj Lena a ten čo počúva sú pacientmi - podanými v priaznivom alebo neutrálnom svetle.

Mne na tejto poviedke trochu prekážalo, že postavy boli takými archetypmi. Taký modelový pedofil a modelová obeť, až to tlačilo na pílu. No je to len pocit, ale zamotal mi hlavu a teraz neviem, či hlasovať za Kladiváka alebo za V ruinách

Od autora som čítala Nočný spoj a potom ešte tú poviedku zo zborníka 2013 (nepamätám si názov, no hl. hrdina je Tibor ) (aha a ešte finálovú spred pár rokov, kde uteká hrdina v snehovej smršti do mŕtvej dediny) a akože tuším nejakú súvislosť, ale nie je mi to úplne jasné a radšej by som už bola, keby to bolo pekne pokope v nejakej zbierke, kde to celé do seba zapadne.

[jano]

Ďakujem, una, za koment.
Hoci prepájam svoje poviedky jedným univerzom aj niektorými postavami, snažím sa písať tak, aby každá bola viacmenej samostatným celkom. Nie vždy sa mi to asi darí, bohužiaľ to je daň za moju neskúsenosť a nevypísanosť. Nie vždy je chyba v čitateľovi, keď nepochopí na prvýkrát, čo chcel autor povedať