Finalisti Martinus Ceny Fantázie 2014

[bea]

" Piatok trinásteho je v kalendári takmer každý rok."
len poznámka k tomu: Piatok 13 je minimálne raz do roka, občas aj 3x. Aspoň si nepamätám rok, keď nebol vôbec - robili sme v ten den stretka
Veď kto vie ako pre tých záhrobných plynie čas, tak som to neriešila.
Ale je to logický zádrhel ktorý nezruinuje príbeh, dá sa jednoducho napraviť, takže mi nevadil ako včerajšie kopance.

[Ash]

Bea, máš pravdu. Každý rok je jeden až tri piatky trinásteho, to znamená každý rok by odbudlo zo sirotinca jedno až tri deti. Zrejme sa tamojšie prostitútky, slobodné matky a sociálne znevýhodnení obyvatelia museli hodne snažiť, aby mala tá pochmúrna budova dostatok opustených a nemilovaných zverencov.

No dobre, podrypujem. Súhlasím, že to príbeh nezbúra, aj chybičky krásy môžu byť príťažlivé. Ktovie, či si ich väčšina čitateľov vôbec všimne.

[kali]

ja vam teda neviem, mne sa poviedka pacila a precital som ju na jeden hlt. niekto sa tu rozculoval, ze ak tato poviedka ma reprezentovat sk fantasy, ze je zle. wtf ??? preco bola elvira navyse? doplnovala pribeh, mne sa nahodou pacilo, ked sa uz nikdy nepytala na dalsi kontrakt. neviem, nechapem celkom tu pre mna neopodstatnenu kritiku, je vas tu 5 a pol, tipujem, ze doma skusate pisat po veceroch a vase poviedky sa tu neobjavuju, uz len takto si to dokazem vysvetlit. pekny den usomranci

[Hosť]

Keby sa autor uspokojil s vymyslením námetu a nechal text napísať niekomu kto písať vie, bolo by to dobré.
Nie, najväčší problém nie je gramatika. Tá je až na treťom mieste za nedostatočnou motiváciou postáv a úbohou štylistikou.
Ak je toto vo finále, musel byť tento ročník naozaj zlý.

Hromovlad

[Ash]

Adriana Markovičová: Svedectvo Miliducha Grg-Neduživého vo veci konca Angálie

Šlabikárová rozprávočka s nie celkom šlabikárovým námetom (sused Žubajík by o tom vedel rozprávať).

Áno, v čítankách je takýchto textov more. Detskí spisovatelia sa z nejakých nie celkom jasných príčin domnievajú, že pre rozvoj detskej fantázie sa najviac hodia jednoduchučké príbehy, v ktorých sa zvieratá, rastliny, veci alebo úplne vymyslené bytosti správajú a uvažujú celkom ako ľudia, len občas si spomenú, čo sú zač a zachovajú sa podľa svojej podstaty. Z toho potom vznikajú rôzne humory aj duchaplné ponaučenia.
Jednoduchosť príbehu nedokáže (a vlastne ani nemieni) zakryť druhoplánový zámer - alegorické zobrazenie nášho skutočného sveta. Zobrazenie prevrátené, pokrivené, groteskné. Karikatúru reality. V tomto prípade je to karikatúra zábavná a vtipná. Vďaka za to. Lebo keby taká nebola, zostal by len pocit trápneho a banálneho prázdna.

Nie som si istý, či v tomto prípade má vôbec význam písať o logických prešľapoch, keďže poviedka si ostentatívne zakladá na svojej absurdite. Ale nedá mi nespomenúť, že napriek päťpohlavnej podstate zobrazeného sveta sa kľúčová avantúra v poviedke odohráva v dvojici, nie v pätici.

[Adhara]

Finálové poviedky pozerám len zbežne, skúšam prvé odstavce, či sa do nich nezačítam a ak nie, idem ďalej, nesilím sa (čítanie z monitora vyžaduje oveľa vyššie úsilie než z papiera).

Doterajší výsledok?

Kontraktor – nezačítala som sa.
Deň, keď piatok trinásteho skončil – nezačítala som sa, hoci som vydržala dlhšie než pri predošlej.
Svedectvo Miliducha Grg-Neduživého vo veci konca Angálie – začítala som sa a dočítala. Samú ma to prekvapilo, lebo humoristická fantastika nebýva mojou šálkou kávy, presnejšie, býva ňou len v menšinových prípadoch. Navyše v tomto prípade už názov vo mne vyvolával riadnu skepsu. S ohľadom na toto to ale bolo prekvapivo dobré. Síce do značnej miery zmätočné a bolo sa treba vracať či čítať to dva razy, takisto mi nesadol každý fór, ale všeobecne čítavé, vtipné a trefné, so slušne zvládnutými situáciami vyplývajúcimi z existencie piatich pohlaví.

[una]

Miliduch ma prijemne prekvapil a potešil. Po Kontraktorovi, ktorý bol pre mňa šokom,že toto je vo finále, mám opäť z čítania dobrý pocit. Donkonca sa mi ľúbil aj medailon autorky, máme asi podobný vkus:)

[Ash]

Marek Mittaš: Kamaráti

Chce sa mi grcať a nie hodnotiť. Kašlem na remeselnú kvalitu, naturalistické opisy i autentické dialógy. Pre mňa je to prázdne ako lebečná dutina hlavnej postavy, je mi z toho fyzicky zle a žiadna katarzia sa nedostavila. Nič, iba tma.
Včera som zažil príhodu, ktorá mi pri čítaní vyvstala pred očami. V autobuse, pár sedadiel odo mňa, sa viezla partia tínedžerov. Dvaja chalani, dve baby. Jeden mal hlavné slovo. Hrdil sa príhodami o tom, ako ho chce kokot riaditeľ vyjebať zo školy, ako naňho bývalý kamoš zavolal fízlov, lebo si vzal jeho mobil, ako čórkujú v nákupných centrách, ako známy kradne audiny pre mafiánov... Dievčatá sa chichúňali pri každom rozdrapenom vulgárnom slove. A ja, starý chlap, som sa dusil bezmocnou zlosťou a bojoval s nutkaním vstať a rozmlátiť mu hlavu o strojček na lístky. Presne to isté teraz cítim pri tomto texte a ani neviem, ako sa tej zlosti zbaviť.

[jano]

Podobne pocity, vid moj komentar na FC.

[bea]

fu a to som sa na finále tešila, ale ak tieto poviedky boli vzorkou toho, kam smeruje cefa, tak musím škonštatovať, že sa začíname míňame širokým oblúkom. Kam sa podeli dobré žánrové veci?