Klub čítačov a písačov SF&F

Preplatok...

super poviedka, naramne som sa bavil, Ana (aspon podla mna) natrhla tymto svojim pocinom trom finalovym superom rite...
a naozaj by som netipoval, ze takuto military poviedku napise "nezne" ziena...

klobuk dolu

Muz, ktory vymyslel farbu...

dobra poviedka napisana kvalitnym stylom,
pacil sa mi sociopaticky ludomil Mega... a jeho interview
i ked ta zalezitost s jeho dcerou mohla byt asi poriesena v poviedke kapanek lepsie... a zaver tiez...

Róbert Hric - Koniec sveta príde skôr: V poviedke sa toho deje toľko, že som na chvíľu ani neveril, že neprekročila povolený počet znakov Na prvý raz som ju celú neprečítal, pretože ma ku koncu už trochu unavovala a nemal som čas, ale teraz som dočítal záver, aby som ju mohol zhodnotiť. Zaujímavé spojenie severskej a africkej mytológie a výborne zvládnuté dialógy, dávka akcie a aj trochu humoru. Nie je veľmi čo vyčítať, len sa mi zdalo, že má trochu dlhý rozbeh. Inak dobré.

Anna Olejárová - Preplatok: Táto poviedka ide od začiatku do konca priamo ako strela. Surová akcia, výbuchy a lietajúce olovo, nevyčnieval by tam ani taký Bruce Willis. Opisy boja sú dobre zvládnuté a zrozumiteľné, takže sa text ľahko číta. Iba ma trochu sklamal záver, kde som čakal nejaký zaujímavý obrat.

Martin Petro - Muž, ktorý vymyslel farbu: Originálny námet ma od začiatku upútal a potešilo ma, že hlavná postava nie je nejaký vševediaci láskavý deduško. Správanie postáv mi občas prišlo nelogické a záverečná pointa by si zaslúžila viac priestoru, ale inak je to výborný a zaujímavý kúsok v tohtoročnom finále.

Preplatok: Nesedí mi, prečo je poviedka Ashovými slovami "príliž reálna antiutópia". Akosi do seba nezapadá v príbehu načrtnutá povinnosť poberať dôchodok a zároveň likvidácia poberateľov. Chýba mi nejaké presvedčivé zdôvodnenie (alebo som ho prehliadol). Ak chce štát za každú cenu likvidovať dôchodcov, nemusí to predsa odobriť poberaním dôchodku "pridlho". A naopak, ak chce menej dôchodcov, prečo im dôchodky dáva za povinné?
Inak ale jeden z mojich kandidátov na víťaza, remeselne profesionálne zvládnuté, osobne ma oslovil hlavne výborne zvládnutý balans medzi akčným krvákom a (miestami) humoristickou sondou do problémov ľudí v dôchodkovom veku, rovnako aj presvedčivé slovenské reálie.

Ahoj Adam,

práve aj to, že zákonom chýba zmysel a logika, že sú pre bežného človeka nepochopiteľné a plné Hláv XXII, je súčasťou môjho pocitu "až prílišnej reality" Preplatku. V tomto prípade to beriem za pozitívny príznak.

Martin Petro: Muž, ktorý vymyslel farbu Poviedka s ambicióznym námetom, ktorý by sa dal dôkladne využiť a vyčerpať do dna. Farba, ktorá modifikuje ľudskú psychiku tak, aby bol človek v najlepšej duševnej kondícii. Celkom ma ten nápad nadchol. Mohlo z toho byť dobré filozofické soft scifi ako z pera Eduarda Martina.
Žiaľ, namiesto toho pribúdajú ďalšie dve zápletky, hľadanie stratenej dcéry a mocenský boj o ovládnutie výroby farby (prečo by vlastne niekto v takomto svete mal mať také záporné motivácie, farba by ich mala automaticky odstraňovať?!). Vo výsledku to príliš nesedí dokopy. Vo mne to zanechalo pocit premárnenej šance.

Ja tie pasáže z Preplatku chápem tak, že "dôchodkom" sa ironicky označuje práve tá guľka do hlavy. Tým dostáva logiku aj vyjadrenie, že dôchodok je povinný, aj názov poviedky - išli im tú platbu navyše teda vrátiť. A hrozivo realistické to je - len tento týždeň mi niekto vysvetľoval, aký vplyv má na dôchodcovský systém starnutie populácie. Je celkom možné, že pre moju generáciu ostanú peniaze už len na tých päť rokov ako v poviedke, ak nie menej, a potom... mala by som sa preventívne začať učiť strieľať...
To, že mám poviedku veľkú chuť obhajovať, že je spôsobené tým, že je pre mňa tento rok jednoznačné číslo 1. Horor, ktorý si v druhom pláne zachováva štipku desivosti a zároveň prekypuje čiernym humorom, hovorí o aktuálnom spoločenskom probléme, búra rodové stereotypy a ako čerešnička na torte ešte aj ľudí baví. Maškrtka

Forrest - pomerne originalny napad vysetrovania zlocinov vesmirnym "šmírovaním" do minulosti, avšak druhá polka textu to zabila, a nápad vyšumel ako nádej našich na postup na MS do Ruska. Zbytočne vela informacii sa ukazolo citatelovi, ktore v konecnom dosledku boli na nic. A finalna pointa uz bola len akousi deux ex machina, ktora so zvyskom poviedky nespolupracovala.

Koniec sveta prijde skor - po stylistickej stranke spracovane naozaj dobre, aj prostredie je celkom originalne (podla mna tym "drakom" by mal byt varan, ale ten sa v Afrike nevyskytuje). ALE (vzdy je nejake ale). Podobne ako v predoslom texte, aj tu si zije pointa ako by svoj vlastny zivot, a nie uplne to ladí so zvyskom pribehu. Pomohlo by, keby sa zarodok zaverecneho klimatu zacal vytvarat uz od zaciatku deja.

Muz ktory vymyslel farbu - stale ta ista "choroba" co vyssie. Pomerne dobry napad, ale pointa pribehu to nevyuziva, a ide inym smerom, a tym padom je cely napad s farbou, co robi z ludi lepsich, viac strateny ako kapitan Danko v slovniku slovenskeho jazyka. Uz ako niekto skor spomenul, cela ta dejova linka s dcerou je slaba. Je v pribehu vlozena ako by "na silu".

Preplatok - asi najlepsi text finale. Nehra sa na nic velke, a od zaciatku do konca je to jedna akcna jazda. Mozno by to znieslo este viac humornych prvkov (stavováh a pod.)

Sarah - text, kde vsetko citatelovi explicitne vysvetluje hlavna postava a zaroven rozpravac ... Citatelovi proste nezostalo miesto, kde by sa zaradil. Vysvetlovat sa ma dejom, akciami postav, dialogmi... a nie cely cas vnutornym monologom postavy. Aj dej nebol zrovna originalny, ale ide len o stokrat vyluhovany caj... Uz na zaciatku vieme, ze robot hlavnej postavy je ludsky (alebo sa aspon zda ludsky hlavnej postave), a na konci.... to isté.

Moj osobny rebricek by bol nasledovny

Preplatok
dlho nic
Koniec sveta prijde skor
Muz ktory vymyslel farbu
Forrest
dlho nic
Sarah

tri finalove prispevky (koniec sveta, muz, ktory vymyslel farbu a forrest) trpia na to, ze pomerne dlhy cas sa tam deje nieco, co je v konecnom dosledku nepodstatne, a pointa vyplava uplne z ineho konca, a je tam daná "na silu". Preplatok a Sarah tuto vadu nemaju, avsak v pripade prveho menovaneho je to feature, v pripade druheho bug.

Anna Olejárová - Preplatok : Tak toto bola jazda od začiatku po koniec si to lineárne išlo svoje...bolo to akčné, vtipné, krvi pretiekli potoky trochu mi je ľúto tých civilistov v okruhu výbuchu. A bohužiaľ, vychádzalo to až z podozrivo známych kulís našej spoločnosti. Hádam takto nedopadneme ... v konečnom dôsledku snaha military dedkov nič nezmenila, ale aspoň si papaláši v príbehu musia byť vedomí, že hlaveň ďalšieho Nováka môže mieriť práve a neho Akurát neviem, či prskajúce vnútornosti a praskajúce údy v kombináciou s humorom a absurditou príbehu spadajú pod žáner horor...ale to je môj osobný názor. Nemám čo vytknúť, veľmi dobré

Martin Petro - Muž, ktorý vymyslel farbu : Od prvých riadkov sa človek s chuťou vrhne do tohoto light príbehu. Vidno, že autor už čo to napísal, takže jeho text sa číta sám. Do 2/3 čítania som bol rozhodnutý, že som našiel svojho favorita. A potom to prišlo. Ako už bolo spomenuté predomnou. Nerád sa opakujem, ale ten koniecccccccc...škoda. Zostalo toho až veľa nevypovedaného ( Dcéra.... v akom pomere sa miešala krv s farbou? či to bolo jedno, proste do nádrže kvaplo pár kvapiek a hotovo? inak tento rozmer rozširuje zaujímavo príbeh o mysterióznosť až fantastiku, dalo by sa to určite rozvinúť...) , proste je vidno jedu vec - počet znakov 44 924 !!!! proste som úplne presvedčený o tom, že autor to mal premyslené do poslednej bodky, ale bohužial sa to kvôli formátu súťaže tam všetko nezmestilo napratať.. Škoda..Ale aj tak jeden s favoritov

Zhrnutie : Tento rok to bolo hodne SciFi, a to ja rád, takže sa nesťažujem ostali mi traja adepti (vikingovia, dedkovia a farba) , ešte neviem ako sa rozhodnem. Dám si pár dní pauzu a ešte raz si to prečítam a uvidíme

Preplatok - táto poviedka je pre mňa veľkým prekvapením
Muž, ktorý... - dobré, veľmi dobré, napriek tomu, že súhlasím s už spomenutými výčitkami. Farba je akoby len nastrčená scifi kulisa a nefunguje v príbehu tak, ako by mohla a ani ako by mala. Pletky s dcérou a záver išiel u mňa tiež dole, no aj tak ma čítanie veľmi bavilo. Dialógy, vykreslené charaktery (Julio bol top, až je mi ľúto, ako skončil, čítať len o ňom by mi vôbec nevadilo), celkovo kompozícia poviedky, to bola jedna paráda!

Tento rok je finálová päťka dooosť dobrá. Som zvedavá, ako to nakoniec dopadne