V mojej poviedke je skatula/krabica, konkretne ta, do ktorej je zatvorena Schroedingerova macka
, ale spatne pri pisani hodnotenia si to kludne clovek moze pamatat ako skrinku. Na druhej strane, poviedka zacina prebudzanim hrdinu do noveho dna, ci nezazivne neviem, ja som sa pri pisani toho prebudzania bavila
Kazdopadne, kym som nevedela, ze na blogu su zverejnovane anonymne hodnotenia, nijako zvlast som neriesila, ako dopadnem (samozrejme hlboko vnutri som si predstavovala, ze pridem ako vichor a vsetko vyhram, ale to sa nerata, bujne a nerealisticke predstavy ma prenasleduju cely zivot:D). Odkedy som zacala citat tie hodnotenia, tak mam v sebe strasny vnutorny nepokoj, keby sa dalo, cele leto by som zrusila a presla z jula rovno na september. Ale celkom ma povzbudilo, ked som sa na tomto fore docitala, ze nie som sama s takymito pocitmi a holt, musim sa naucit vyrovnavat sa s kritikou