od marja » St, 03. Okt 2012, 12:17
Musím priznať, že som zámerne zvolila veľmi striedme využitie potenciálu, ktorý ten nápad ponúkal. Spomínané možnosti: dolovanie pravdy zo štatistických údajov, hackovanie inteligentných počítačových systémov, predpovedanie konania ľudí a ich rozhodnutí, vyveštenie budúcnosti človeku - to je všetko pekné a predpokladám, že nejden čitateľ čakal niečo takéto - o čosi viac sci-fi ako obyčajné vyrátanie pravdepodobnosti smrti. Pravdou však je, že ja osobne sa nevyžívam v zachádzaní do hlbín fantastiky, kde podľa mňa tiež často platí, že menej je viac a naopak striedmosť môže byť väčším prekvapením ako klasické predstavy o tom, že môžeme predpovedať budúcnosť, meniť ju apod - táto téma hádam tvorí aj 40% celej sci-fi!
Skôr sa snažím využiť potenciál k vyjadreniu istej myšlienky. A tá bola to, čo ste vy odbavili poslednou vetou - že úvodná lekcia nepomohla hrdinovi vyvarovať sa chyby - viere, že matematika je všemocná (hoci by som v to rada verila aj ja). Keby som chcela čitateľa presvedčiť, že vďaka výpočtom vieme vyrátať Vašu budúcnosť, išla by som priamo
proti tejto myšlienke.
Dokonca sú také otázky v matematike, na ktoré sa nedá odpovedať (Existuje nejaké nekonečno medzi nekonečnom prirodzených čísel a nekonečnom reálnych čísel?) a dokonca aj tá najmenšia chyba môže mať obrovské následky. A tie chyby robia aj najmúdrejší. Z praxe - prečo tak málo ekonómov, ktorí sú často aj matematici, bolo schopných predpovedať finančnú krízu? Prečo sa toľko bánk nedokázalo zachrániť?
Je mi teda ľúto, že som sklamala Vašu dušu fantastu, no ak ste teda záver pochopili, ako naznačuje Vaša posledná veta, tak potom je to presne to, čo som chcela ja dosiahnuť. Hoci sa to nezhoduje s tým, čo ste očakávali. Ale nie je snahou autora čitateľov prekvapovať?
Názov je priliehavý, nie veľmi vyčačkaný
Akcia bola pochopiteľná, Abel mal celkom iné predstavy o hraniciach toho, čo je normálne a čo nie, rovnako ako o sile svojej pravdy, hoci uznávam, že si ten záver vyžadoval viac priestoru. Ten už ale nebol, lebo som takmer prekročila stanovenú maximálnu dĺžku poviedky.
Musím priznať, že som zámerne zvolila veľmi striedme využitie potenciálu, ktorý ten nápad ponúkal. Spomínané možnosti: dolovanie pravdy zo štatistických údajov, hackovanie inteligentných počítačových systémov, predpovedanie konania ľudí a ich rozhodnutí, vyveštenie budúcnosti človeku - to je všetko pekné a predpokladám, že nejden čitateľ čakal niečo takéto - o čosi viac sci-fi ako obyčajné vyrátanie pravdepodobnosti smrti. Pravdou však je, že ja osobne sa nevyžívam v zachádzaní do hlbín fantastiky, kde podľa mňa tiež často platí, že menej je viac a naopak striedmosť môže byť väčším prekvapením ako klasické predstavy o tom, že môžeme predpovedať budúcnosť, meniť ju apod - táto téma hádam tvorí aj 40% celej sci-fi!
Skôr sa snažím využiť potenciál k vyjadreniu istej myšlienky. A tá bola to, čo ste vy odbavili poslednou vetou - že úvodná lekcia nepomohla hrdinovi vyvarovať sa chyby - viere, že matematika je všemocná (hoci by som v to rada verila aj ja). Keby som chcela čitateľa presvedčiť, že vďaka výpočtom vieme vyrátať Vašu budúcnosť, išla by som priamo [b]proti[/b] tejto myšlienke.
Dokonca sú také otázky v matematike, na ktoré sa nedá odpovedať (Existuje nejaké nekonečno medzi nekonečnom prirodzených čísel a nekonečnom reálnych čísel?) a dokonca aj tá najmenšia chyba môže mať obrovské následky. A tie chyby robia aj najmúdrejší. Z praxe - prečo tak málo ekonómov, ktorí sú často aj matematici, bolo schopných predpovedať finančnú krízu? Prečo sa toľko bánk nedokázalo zachrániť?
Je mi teda ľúto, že som sklamala Vašu dušu fantastu, no ak ste teda záver pochopili, ako naznačuje Vaša posledná veta, tak potom je to presne to, čo som chcela ja dosiahnuť. Hoci sa to nezhoduje s tým, čo ste očakávali. Ale nie je snahou autora čitateľov prekvapovať?
Názov je priliehavý, nie veľmi vyčačkaný :) Akcia bola pochopiteľná, Abel mal celkom iné predstavy o hraniciach toho, čo je normálne a čo nie, rovnako ako o sile svojej pravdy, hoci uznávam, že si ten záver vyžadoval viac priestoru. Ten už ale nebol, lebo som takmer prekročila stanovenú maximálnu dĺžku poviedky.
