Klub čítačov a písačov SF&F

Konecne som sa dostal k precitaniu finalovych poviedok. Nebudem ich jednotlivo komentovat, moj nazor sa vcelku zhoduje s Ashom a hlavne ta poznamka, ze vdakabohu za Anu, pod tu sa podpisem vsetkymi desiatimi. Pre mna je vitazom daleko pred ostatnymi, nech skonci akokolvek.
Inac sklamanie asi najvacsie odvtedy ako sledujem a zucastnujem sa MCF. Lutujem, ze Aninej poviedke sa nedostalo dostojnejsich superov. Mam tusenie, ze prave tie lepsie poviedky skoncili nestastne tesne pred branami finale. Tesim sa na zbornik, hadam sa do neho dostanu aspon niektore z tych ocakavanych kvalitnejsich kuskov.
Zahlasovane, moje poradie:
Militantni dochodci
Krvava farba
Vikingovia
Voyeuri
Roboti

Ano a ten zaver, velmi trefne.

Tomáš, nezáleží na tom, kedy si napísal hodnotenie, ale ako. A toto sa to fakt vydarilo.

Urobím to asi ako úplne posledný človek na svete, ale predsalen mi nedá nezhrnúť moje dojmy z tohtoročného finále. Vo všeobecnosti sa stotožňujem s mnohými názormi, ktoré v súvislosti s poviedkami zazneli, preto sa možno budem opakovať.

[b]Forrest[/b] – zaujímavý nápad, ktorý troskotá na viacerých frontoch. Poviedka mohla byť viac vzťahová a psychologická, tým pádom by nemusela obsahovať žiaden technický balast, len drobné zmienky. Alebo mala byť naozaj hard a na fungujúcich technických podkladoch vystavať zaujímavý thriller. Nie je to ani jedno, ani druhé. Je plná nezmyselného technologicky pôsobiaceho bľabotu, o prepracovanej psychológii postáv či vzťahov medzi nimi nemôže byť taktiež reč. Kopa textu, ktorý vyšumí doprádzna. 40 %

[b]Sarah[/b] – ako slohové cvičenie na strednej škole výborné. Ale inak sa jedná o neskutočne ohraný a jednoduchučký námet, ktorý navyše nepodrží ani ničím výrazný štýl. Musím sa priznať, že som pri vnútorných vysvetľujúcich monológoch postavy naozaj trpel. 10 %

[b]Koniec sveta príde skôr[/b] – fantasy nie je moja šálka kávy. Ale musím uznať, že i napriek občasnému masturbovaniu nad tým, aké slovné spojenia a metafory autor dokáže použiť, sa mi to formálne páčilo. Postavy boli správne drsné, ale v skutočnosti som vlastne nevedel, komu fandiť a prečo. Tak nejak mi boli všetci ukradnutí. Možno na väčšej ploche, kde by som pochopil ich histórie a motivácie viac, by to fungovalo lepšie. 60 %

[b]Preplatok[/b] – uff! Nie, žeby som si nevedel predstaviť ešte viac pritlačiť na pílu čo sa týka akcie a drsnosti, ale to je len záležitosť môjho vkusu. Dobre napísaný text, priamočiary, nehrá sa na žiadnu vysokú filozofiu, je zábavný a komentuje veci, ktoré dôverne poznáme. Sci-fi prvky tu nefungujú len ako kulisa, bez nich by vlastne tento príbeh napísať nešiel. A takto má IMHO sci-fi fungovať. 80 %

[b]Muž, ktorý vymyslel farbu[/b] - dlho som váhal. Autorov námet z minulého ročníka ma tiež oslovil. Jeho námety sú totiž už samé osebe zaujímavé – ak by som si prečítal anotáciu tejto poviedky na prebale knihy, rozhodne by som chcel vedieť viac. Aj keď by sa s týmito námetmi určite dalo pracovať chytrejšie, aby sa tesne pred koncom nerozpadli, oceňujem autorovu schopnosť s nimi prísť. Takže aj keď som bol nakoniec vlastne trochu sklamaný a od poviedky som odchádzal skôr "rozhonený" než uspokojený, rozhodol som sa v tomto ročníku doceniť tento ambiciózny, aj keď nedotiahnutý nápad. 80 %

Celkovo je môj dojem z finále značne rozpačitý. Myslím, že nie som jediný kto má dojem, že niektoré poviedky vo finále vlastne nemajú čo robiť. Je to najmä diskutovaným faktom, že porotu tvoria ľudia zvonku – ľudia, ktorí svoju predstavu o sci-fi či fantasy majú utváranú nie ich pravidelnou a dlhodobou konzumáciou, ale skôr občasným otrením sa o ne. Moja otázka je, aký význam to má pre súťaž.

Čím chce Cena Fantázie do budúcna byť? Chce sa profilovať viac ako [b]a)[/b] najprestížnejšia poviedková súťaž pre dlhodobých fanúšikov sci-fi, fantasy a hororu, teda pre "insiderov", alebo [b]b)[/b] popularizačná súťaž, ktorá chce spomínané žánre v "light" prevedení dostať medzi širší okruh ľudí? Je mi jasné, ktorý z týchto modelov je dlhodobo ekonomicky udržateľnejší, ale bohužiaľ pri ňom hrozí, že sa zo súťaže a z diel, na ktorých stojí, začne vytrácať ich podstata. Že budú víťaziť texty, ktoré fantastické prvky používajú ako nefunkčné kulisy (generická love story na vesmírnej lodi), alebo ako sexy korenie s nevyužitým potenciálom (mám city k androidovi, ale teoreticky by to mohol byť aj pes či obraz).

Neviem, či existuje spôsob, ako tieto dva prístupy v rozumnej miere vyvážiť. Pomohlo by iné zloženie poroty? Iná mechanika súťaže? Alebo nič meniť netreba a takto je to ok? Neviem, ale aj pri prechádzaní zbierok z minulých rokov mám pocit, že sa pri finalistoch Ceny Fantázie naplno prejavuje "čsfd efekt" – "červené" hodnotenia sú väčšinou oslavou ľahko prístupnej priemernosti, kdežto zaujímavejšie a ťažšie prístupné kusy padajú do "modrého" segmentu s nižším hodnotením.

Súhlasím, že v Návrate do budúcnosti vôbec nezáleží na princípe stroja času. Preto je len správne, že to vôbec neriešili, nesnažili sa to nijako vysvetlovať. Jednoducho vymysleli magický mechanizmus s jednoduchými pravidlami, ktorý im vygeneroval dostatočne zamotanú zápletku.

Zároveň nesúhlasím ani pri Interstellare ani pri Dune. Dokonca si myslím, že v oboch týchto prípadoch ide v podstate o rovnakú záležitosť: o mýtus. O mýtus vedeckého poznania sveta. Melanž - vnímanie meniaca droga plní tú istú úlohu ako vstup do prevráteného priestoročasu pod horizontom udalostí čiernej diery. Otvára okno nového poznania sveta, ktoré je hlbšie než mechanistická logika obyčajného euklidovského vesmíru, v akom všetci žijeme a ktorému sú prispôsobené naše inštinkty i logika. Ak zostaneme na našej bežnej úrovni, môže sa nám výhľad z toho okna zdať hlúpy, nezmyselný, možno emotívny. Určite môže byť omylný, ale to je riziko poznania. Ba priam jeho predpoklad.

Asi sme offtopic, ale ked uz komunikuje mimo temy samotny spravca fora, tak asi je to dovolené :P

Mne osobne je v zásade jedno, či je nejaký technický nápad "bulletproof" alebo nie, ale dolezitejsie je, ci to v texte funguje. Nemozem napriklad namietat, ze Navrate do Buducnosti sa vobec neriesi to, ako ten stroj casu funguje, ked viem, ze dolezitejsie pre film je to, ze ci má ten stroj času štýl, alebo nie. Ovela horsie je, ked sa nieco tvari strasne seriozne, ale v konecnom dosledku to neunesie bremeno, co si samo nalozilo. Pre toto sa mi napr. vobec nepacil Interstellar, ktory sa tvaril ktovie ako prelomovo a vedecky, az na to, ze pod pokryvkou len prvoplanovo utocil na emocie.

Samotné "skratky" v scifi fungovat mozu, napr. celá Duna je postavená na tom, že jedine nafetovaní navigátori vedia rátať excelovské tabulky s bezpečnými trasami.

Zaužívaným riešením v scifi pre okamžitú komunikáciu býva nejaký spôsob dodatočných dimenzií, cez ktoré prejde signál rýchlejšie. Všetky tie subpriestory, hyperpriestory. Niekedy sú tieto "skratkové" spojenia pevné, medzi konkrétnymi bodmi v priestore - vtedy sú to brány alebo tunely. Existuje hypotéza, že medzi previazanými časticami sa vytvára červia diera - to by sa dalo elegantne využiť.

Vo všeobecnosti som skôr naklonený k odlišným a najmä kreatívnejším využitiam kvantovo previazaných častíc. Reálne sú využívané na zabezpečenie komunikácie - prenášajú bezpečnostný kľúč, o ktorom si prijímateľ zásluhou kvantových vlastností môže byť istý, že ho nikto po ceste nezmenil, ba ani nečítal. Čoraz častejšie sa vyskytujú správy o čínskom kvantovom komunikačnom satelite a podobných veciach.

V scifi by sa dalo kvantové previazanie povýšiť na makro úroveň. AKo by sa správali a ako by sa dali využiť objekty zložené z previazaných atómov? Toto je veľká oblasť, ktorá by sa v hard scifi dala doširoka preskúmať.

Osobne nie som príliš naklonený "skratkám" - komunikácii a cestovaniu nadsvetelnými rýchlosťami. Zdá sa mi, že je to tiež skratka v myslení, že rešpektovanie relativistických obmedzení môže poskytnúť oveľa silnejšie a pútavejšie zápletky i príbehy.

Nakoniec som to paradoxne zistil, ako to je, az z diskusie. Clanok bol pre mna zlozitejsi nez Dankove prejavy.

Lebo ja som to bral tak, ze tie castice su previazané, teda ak zistím, že jedna má spin 0 (pre rychlost pisania budú spiny 0 a 1), tak druhá má automaticky 1.

Ale potom som myslel, ze ked tej prvej ten spin zmenim na 1, tak sa na tej druhej automaticky zmeni na 0. Co som sa docital, tak to tak neni, ze len pri prvom pozorovani su prepojene, a dalej su uz samostatne entity, a zmena na jednej nesposobi nic na druhej.

Tak nic no... Ale stale by sa to dalo nejako scifiódne použiť, aby to akoze fungovalo.

Ahoj Filip,

držím ti palce v budúcej tvorbe a v načerpaní poučenia zo spätných väzieb (hocako to môže byť proti srsti).

Restor,

odporúčam články na osel.cz, napríklad [url=http://www.osel.cz/8513-lokalni-realismus-zemrel-at-ziji-kvantove-nelokalni-korelace.html]tento o nelokálnych kvantových koreláciách[/url] (do diskusie pod ním sa radšej nepúšťať). Prikladám citát dôležitý pre problém okamžitej komunikácie:
[quote]Pozorovatel B sice pozná, u kterých sad použil pozorovatel A stejné osy, ale pozná to až poté, co mu A odešle své výsledky měření. Teprve potom je může porovnat se svými a antikorelované sady identifikovat. Do té doby, než mu výsledky od pozorovatele A dorazí, má v ruce jenom náhodnou řadu dat, ze kterých nemá šanci žádnou informaci vyčíst. To podivné na celé té věci je, že to, zda bude ta která sada antikorelovaná či ne, rozhodnou svou volbou pozorovatelé ve stejný čas, ale přitom mohou být velice vzdáleni. Klasická fyzika takový výsledek nepřipouští, protože jedna z oddělených částí systému nestihne „dát vědět“ té druhé části o změněné konfiguraci měřicího přístroje žádnou interakcí na pozadí, pokud je tato interakce přenášena maximálně rychlostí světla. Přesto všechno spor se speciální teorií relativity nemůže vzniknout, protože přes tuto podivnost nelze zmíněné antikorelace žádným způsobem využít k přenosu informace nadsvětelnou rychlostí. Pozorovatel B musí totiž nejprve počkat, až mu klasickou cestou dojdou data zaznamenaná pozorovatelem A, a teprve ta mu poslouží jako klíč k rozšifrování chování pozorovatele A.[/quote]

Ahoj
Bol som veľmi zvedavý na kritiku (hlavne konštruktívnu) k mojej poviedke [u]Sarah[/u], takže som rád, že som to tu našiel. Je to môj úplne prvý súťažný počin a do posledného momentu som sa zdráhal to vôbec do MCF poslať. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si prečítal, že som sa dostal až do finále :)
Veľa chýb som si žiaľ všimol až po odoslaní poviedky (a to aj napriek tomu, že som ju snáď sto krát predtým čítal) a mnoho vecí som tam zrazu chcel doplniť (čo už je ale teraz jedno) :) Rád si tu ale ešte prečítam načo si mám v budúcnosti pri písaní dávať pozor a na čom by som mal zapracovať. Keďže ma písanie a knihy bavia, budem rád za každý názor, ktorý by mi vedel v tomto pomôcť a trochu ma posunul. Dík moc ;)

Filip