Blog Archives

Aby som našiel najvhodnejšie slovo, ktoré by vystihovalo zbierku poviedok Saši Pavelkovej, stačilo sa začítať do predslovu Martina Rogera Králika. Zmieňuje sa o nepokoji, ktorý sa zmocní čitateľa, keď sa zahĺbi do týchto príbehov. Vychyľujú ho z rovnováhy, spochybňujú jeho stereotypy a ukazujú zmenený pohľad na svet, ľudí i na seba samého.

No newer/older posts