Miroslava Varáčková: Adaptácia

Mám slabú predstavivosť. Napríklad si neviem predstaviť, že by moje články čítali davy mladých diev akéhokoľvek veku. Teraz sa to možno zmení. Dočítal som totiž novinku vydavateľstva Slovart od Miroslavy Varáčkovej nazvanú Adaptácia a vytvoril som si na ňu názor.

Táto kniha je dokonalý produkt pre alternatívne zamerané slečny (pokiaľ pod alternatívou máme na mysli to, že si do svojich denníčkov kreslia temných poníkov zdobených čiernymi srdiečkami a pripájajú k nim veršíky s výkrikmi o tom, ako ich svet nechápe). Samozrejme, že príbeh hlavnej hrdinky je napísaný v prvej osobe a v prítomnom čase. Len takýto spôsob môže dať čitateľkám šancu naplno sa vcítiť do jej útrap a emócií. Navyše je rozprávanie súvislým tokom textu bez členenia na kapitoly, čo zážitok ešte umocňuje.

Otvorenie príbehu je príkladne pochmúrne. Celosvetová pandémia, vojna, posledné zvyšky ľudstva roztrúsené v chátrajúcich zvyškoch civilizácie, všade zmar a rozklad. Uprostred toho všetkého sa motká Zoya, ktorá si zaumienila, že nájde miesto na mape, čo nakreslil jej mŕtvy frajer. Prečo si to vzala do hlavy, o tom sa v žiadnom zo svojich častých emotívnych vnútorných monológov nezmieňuje, takže to fakt nemusí čitateľky zaujímať. Jednoducho sa tak rozhodla.

Dievčina je otĺkaná od prvej strany a príliš si nepolepší, ani keď si ju vezme do opatery princ Drsoň – pardon, Simon. Ich neustále zvady sú exemplárnou ukážkou, ako má vyzerať nefunkčná až absurdná komunikácia. Hoci prechádzajú post-apokalyptickým svetom, riešia problémy prvého sveta: kto čo povedal, ako sa pri tom tváril, ako to myslel a čo pri tom cítil. Ono to putovanie rozvrátenou civilizáciou je takmer vyhliadková jazda s minimom komplikácií (oproti tomu, čo ponúkajú také klasiky ako Deň trifidov alebo Cesta). Level jeho náročnosti dokumentuje príhoda, keď hrdinka rieši, či použiť nájdené antibiotiká, keď im uplynula lehota spotreby.

Všetky peripetie sú tak len nevyhnutnou zápražkou do omáčky podľa klasického rosamundo-pilcherovského receptu.

V polovici sa dej prepne z post-apokalypsy do antiutópie, presne ako pri bipolárnej poruche. Táto diagnóza je v young adult literatúre pomerne častá a obľúbená. Keby som použil psychoanalýzu, určite by som na to dokázal nájsť kopu vysvetlení. Napríklad, že mladí ľudia projektujú do antiutópie svoju dezilúziu z nárokov, ktoré na nich kladie súčasná spoločnosť, a zároveň podvedome túžia po (miernej) apokalypse, ktorá by potrestala neduhy sveta a najmä ho zjednodušila. Veľa obáv z budúcnosti totiž pramení z neschopnosti porozumieť jej. (To je mimochodom aj jedna z príčin úpadku záujmu o scifi.)

No späť ku knihe. Antiutopická spoločnosť plní podobnú úlohu ako post-apo v prvej polovici: robí kulisu. Čitateľky nemá provokovať k úvahám a zamysleniu sa nad postavením jednotlivca voči organizácii, len na jej podklade majú vnímať túžby a útrapy hrdinky („Oni“ ju oddelili od Simona, držia pod dohľadom a nútia pestovať zeleninu!). Úplne postačuje, keď sa z organizačnej mašinérie zakaždým vykreslí ten detail, ktorý je práve potrebný. Netreba sa trápiť tým, že náčrty spolu nesedia a pokope nedávajú veľký zmysel. Nie je to ich účelom. Iba posúvajú dej k vyvrcholeniu, tváriacemu sa odbojne, nezávislo a zároveň srdcelomne. Presne v intenciách vyššie spomínaného kuchárskeho predpisu predkladá záver plnohodnotné menu emócií s trochu temnejšou príchuťou, než aká je zvykom na anglofónnom vidieku zaľudnenom nemeckými hercami. Alternatívne naladené čitateľky si ju určite vychutnajú.

P.S. Na začiatku som spomínal svoj názor. Zadná strana obalu hlása: boj o život – 20%. Osobne by som mu dal oveľa viac, pretože to presne pomenováva moju čitateľskú skúsenosť. Na Adaptáciu som sa nedokázal adaptovať.

P.P.S. Vzťah Zoye a Simona naznačuje vzorce správania (u oboch), ktoré časom môžu prerásť do domáceho násilia. Pokiaľ sa nejakým čitateľkám zdá Simon neodolateľný, mali by sa mať pred podobnými chlapíkmi (a najmä samé pred sebou) na pozore.

4 thoughts on “Možnosť ostrova prispôsobenia

  1. Ahoj, mám o knihu záujem, ak by si ju chcel posunúť ďalej, kúpila by som ju. Síce nie som Young adult, ale je to slovenská kniha, takže by som si na ňu chcela urobiť názor /možno aj napísať recenziu/ a o rok na Slavcone o nej čo-to povedať. Ak prídeš na Slavcon 2015, tak by som ju od teba kúpila, prípadne sa dohodneme inak. Zdravím – Lenona

  2. Nedávno som ju dočítala, s tvojou recenziou súhlasím, nie je to knihy pre čitateľa sfaf, ale pre YA romantičky, ktoré pozadie príbehu vlastne ani nezaujíma, ide len o to, aby ONA skončila s NÍM.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.