Obálka Jupiter 7
Obálka Jupiter 7

Nové číslo je venované môjmu obľúbenému žánru Space Opera. Pre mňa osobne je špeciálne tým, že som autorom poslednej poviedky.

Najskôr publicistická časť. Číslo začína úvodníkom a zaujímavým rozhovorom s Davidom Gerroldom. Recenzie kníh sú zastúpené dôkladne zašifrovaným textom Miloša Ferka o rozprávkach z Vilniusu a hodnotením úvodu steampunkovej ságy Soulless napísaným Hanou Vrbovskou. Nechýbajú novinky elektronických kníh, pokračovanie seriálu o prenášaní na conoch od Miroslavy Klempovej a rozhovor s pamätníkom fandomového života Petrom Pavelkom. Tému čísla skvelo ilustrujú obrazy kozmických lodí Pavla Martinického.

Literárnu časť otvára poviedka Vôňorgan rakúskej autorky Niny Horvath ovenčená dvomi nemeckými cenami. Rozpráva o záchrannej výprave hlavnej hrdinky do kolónie mimozemského (zrejme inteligentného) hmyzu, ktorý komunikuje pachmi. Úvodný prísľub hororovej akcie a/alebo filozofujúcej alegórie sa rozdrobil vo vcelku nudnej konverzácii. Autorka nevyužila šancu na zaujímavý zvrat, namiesto toho príbeh uzavrela plochou konšpiráciou a ťažko uveriteľnou moralitou o ľuďoch – rozsievačoch skazenosti. Nás môže tešiť, že ocenené poviedky slovenskej fantastiky dosahujú vyššiu úroveň.

Jana Rečková ponúka jednohubku Myslím jen na to jedno, v ktorej formou spoločenskej anekdoty opisuje slasti a strasti multikultúrneho manželstva. Ideálna na prípady, keď je spoločnosť už pripitá a chechtá sa v podstate na hocičom.

Hanuš Seiner prispel víťaznou poviedkou súťaže O stříbřítělesklý halmochron 2010 nazvanou Centrální kód. Opisuje súdny proces so sabotérom, ktorý sa pokúsil zničiť artefakt na objavenej planéte spolu s podivnými bytosťami, čo ho obývajú. Obhajoba odhaľuje detaily jeho výskumu a motivácie rozhodnutia, akčný dej dodávajú flashbacky. Autor vytvoril nápaditý svet myšlienkového experimentu, v ktorom sa čas správa inak, než sme zvyknutí. Len škoda, že mu dal zjednodušujúce a „zbabelé“ rozuzlenie.

Minuloročný víťaz Martinus Cena Fantázie Marek Slabej dodal poviedku Prach a Mungo. Príbeh pripomína jeho text Medzihviezdny všemocný spred piatich rokov, najmä rámcovým konfliktom a širokým časovým i priestorovým rozpätím, v ktorom sa odohráva. Námet je rozprávkový – hra na naháňačku a skrývačku, počas ktorej sa možno premeniť na takmer hocičo. Ibaže v rozprávke získa hrdina na konci opäť pôvodnú podobu. V tomto príbehu to možné nie je a psychologická stránka premeny hlavnej postavy, ktorá by priniesla katarziu, trochu chýba. Napriek tejto výhrade výborná poviedka.

Lenona Štiblaríková je autorkou poviedky Snoví bojovníci. Pozemskí vojaci na vesmírnom krížniku zakaždým, keď zaspia, bojujú s mimozemšťanmi, ktorí okolo nich krúžia vo svojich lodiach. Niečo ako Freddy Krueger skrížený s bežnou počítačovou strieľačkou. Atmosférické, lenže z odstupu je logika deravá ako rešeto. Postavy sú ťahané za nitky, aby dospeli k predpísanému startrekovskému záveru.

Cesta do hlbín UI mysle je poviedka od Antona Stiffela. Rozohráva situáciu podobnú príbehu Prach a Mungo, akurát hlavnou postavou je umelá inteligencia lode a nejde o útek, ale o pomstu. Téma na román vtesnaná do polovice poviedky, ktorá sa navyše nevenuje podstate – vnútornému vývoju umelej mysle – ale zabieha do podružností hraničiacich s technobľabotom. Tón rozprávania a najmä dialógov neodráža vážnosť témy, miestami zabieha až k náznakom absurdity. Čakal som trochu viac.

Tomáš Knapko prináša prvú časť novely Lodivod. Teda novela – v texte je nahádzaného materiálu, že by to vydalo na celý Hyperion Cantos. Implantáty s virtualitou, mágia s okultizmom, kabala s kybercherubom, ľudia s mačkoidmi, psychonauti s temnými snivcami, živá Loď s inými metaudalosťami. A ešte veľa iného, čo si už ani nepamätám. Základným problémom textu je úsilie, aby sa to všetko doňho pomestilo. Dôsledkom je ignorovanie pravidla Nepopisuj, ukáž (Show Don’t Tell) – textom sa prevaľujú rozprávania o dejoch, ktoré sa odohrali niekomu inému niekde inde a inokedy, no autor ich považuje za nevyhnutné pre získanie obrazu o obrovskom svete, ktorý vytvoril. Ak sú tie popisy navyše značne bizarné a ťažko pochopiteľné, väčšinu čitateľov to odradí. Sám som sa tým prehrýzal, aj keď veľa nápadov ma zaujalo (s výnimkou temných snivcov správajúcich sa ako partia vymletých náckov). Toto prvé dejstvo má po stenách rozvešaných priveľa pušiek, bude úspech, keď sa z polovice z nich podarí v pokračovaniach vystreliť. Mám o tom pochybnosti, ale držím palce.

Posledná poradím, no nie významom, je moja poviedka Trhová cena Liberty. Nemám dosť odstupu ani guráže, aby som verejne hodnotil vlastný text, a vo Workshope to naslovovzatí odborníci urobili oveľa menej zaujato. Príbeh je súčasťou cyklu o lodiach Liberty, jednotlivé časti sa objavili v rôznych zborníkoch a tvoria úlomky väčšieho príbehu.

Ďakujem redakcii Jupitera za česť publikovať v ňom a ocitnúť sa tak medzi textami od oveľa známejších autorov. Každý z príbehov dokáže niečím zaujať a upútať. Osobne za najviac zaujímavú a inšpiratívnu považujem poviedku Prach a Mungo a úvodnú časť novely Lodivod (napriek značným výhradám k forme a obavám z nenaplnenia očakávaní).

Časopis Jupiter 7 sa dá kúpiť v Martinuse a na Palmknihách.

5 thoughts on “Jupiter 7: Space Opera

  1. Rozpravkovy namet? Pravdu povediac, napadlo by ma kdeco, ale urcite nie oznacenie za „rozpravkovy“ :))
    Ale v kazdom pade som rad, ze sa poviedka pacila 🙂

    1. Pripomenulo mi to Dobšinského rozprávku o Radúzovi a Ľudmile, ako utekali pred ježibabou a Ľudmila ich zakaždým na niečo premenila, aby ich tá striga nespoznala.

  2. dik za recenziu – ono, v podstate ak cakas, ze sa v tejto asi 100 str novele vysvetli vsetko, co bolo nacrtnute na zaciatku, tak to ta asi sklamem – je to len prva novela o tychto dvoch hrdinoch, ktora bude mat este dve dalsie novely (ktore dufam, ze napisem) 🙂 a ani v nich sa uplne vsetko nevysvetli – jednoducho mam nacrtnuty urcity plan tohto univerza a niektore zahady, spomenute v novele sa vyriesia az v dalsich literarnych utvaroch

    1. Myslím, že nie je nevyhnutné vysvetliť všetky v príbehu otvorené otázky. Len sa mi zdá žiadúce, aby všetky otvorené otázky s príbehom súviseli, mali v ňom svoje miesto, a nenachádzali sa v texte len preto, že sú zhodou okolností súčasťou toho istého univerza. O takýto druh vysvetlení mi ide, nie o objasnenie všetkých náznakov a tajomstiev.

  3. tak, ja s tym v podstate suhlasim, ak to nejako nesuviselo s dejom tak som to tam nedaval, alebo sa aspon snazil krotit – a ako som povedal, bude to mat este dve pokracovania, kde sa akoby tento usek dejin univerza urcitym sposobom uzavrie, ale zaroven otvori a preda stafetu dalej a tym padom vzniknu nove zalezitosti na vyriesenie

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.