Nostalgia za nekonečnom (pôvodný stav)
Nostalgia za nekonečnom (pôvodný stav)

Alastair Reynolds: Redemption Ark (Archa vykúpenia)

K tomuto autorovi som sa dostal špeciálnym spôsobom. V diskusii k jednej mojej poviedke ma upútal názor, že je trochu podobná Reynoldsovi. Dovtedy som od neho žiadnu knihu nečítal a preto som sa rozhodol zistiť, či to prirovnanie bolo chválou alebo hanou.

Tak začala moja výprava do Vesmíru zjavenia (Revelation Space). Ja viem, že v českom preklade sa cyklus volá inak, no čítam ho v originále a takýto preklad sa mi páči viac. Nie som žiadny jazykový borec, takže čítanie mi ide dosť pomaly, ale ten zážitok za to stojí.

Prvotné očarenie prerástlo v rituál – každý rok si vychutnám jednu knihu cyklu. Teraz vyšiel rad na Archu vykúpenia a užil som si to ešte viac než predtým. Niet divu. Reynolds vkladá do svojich kníh podobné vášne, aké zmietajú aj mnou – zaujatie pre fyziku, vesmír, technológie a v tom všetkom zmotané klbká ľudských osudov.

Rovnako ako v predošlých knihách je román spletený z viacerých príbehových línii. Jedna sa vracia do systému Resurgam na palubu medzihviezdnej lode Nostalgia za nekonečnom, do situácie, v ktorej ju zanechala na konci románu Vesmír zjavenia. Reynolds nezabíja postavy s náruživosťou G.R.R. Martina, no i tak zostali na palube len dve posledné členky posádky. Stojí pred nimi grandiózna úloha – zachrániť celú populáciu planéty pred Inhibítormi, strojovými zabijakmi inteligentného života, prebudenými z takmer večného spánku.

Druhá línia, obšírnejšia a košatejšia, sleduje osudy príslušníkov spoločenstva Conjoinerov – ľudí s navzájom prepojenými mysľami, ktorí obývajú vonkajšie oblasti systému Epsilon Eridani. Ich loď vracajúca sa zo stáročnej výskumnej cesty priváža okrem zmasakrovanej posádky aj ten istý druh zabijakov, ktorý sa zjavil na Resurgame. Tým sa dá do pohybu starobylý tajný plán na záchranu pred  vyhubením.

Hrdinovia sú postavení pred najťažšie rozhodnutia svojich životov. Do popredia sa dostáva Clavain, pravý rytier zo starých čias, zároveň zradca a dávny prebehlík. Conjoineri si cenia jeho bojové schopnosti, no i tak medzi nich nezapadá, vyčnieva osamotený uprostred spoločenstva telepatov. A on si chráni svoju nezávislosť, aby sa ňou nechal viesť v osamelom hľadaní svätého grálu, čo sa napokon skôr ponáša na kalich horkosti. Ba práve vďaka výnimočnosti zostáva súčasťou všetkých ľudských spoločenstiev, je príslušníkom ľudstva v jeho najširšom zmysle. Rozhoduje sa a koná v súlade s vlastným morálnym kódexom, nestará sa o skupinové záujmy a usiluje sa o záchranu celého ľudstva. Lebo o nič menšieho nejde.

Román poodhŕňa záves aj k tajomstvám a zámerom Inhibítorov. Zdá sa mi, že trochu na škodu. Dáva tým síce svojskú odpoveď na Fermiho paradox, no základné motivácie ničiteľov sú pomerne triviálne a trochu málo uveriteľné. Viac tajomnosti by pomohlo pochmúrnej „gotickej“ atmosfére linúcej sa celým príbehom. Som zvedavý, ako sa ich motív rozvinie v ďalších pokračovaniach cyklu.

„Gotickosť“ nie je len príchuťou. Témy cyklu  načierajú hlboko do otázok ľudského bytia a konania, zodpovednosti, viny, jej odčinenia a vykúpenia. Už názvy kníh odkazujú k biblickým motívom (hoci tento aspekt je v českých prekladoch vytesnený), príbehy tieto témy skúmajú a rozvíjajú.

Alastair Reynolds vytvoril realistickú space operu v tom najlepšom zmysle slova (on sám svoje diela do space opery nezaraďuje, ale nemám na ne lepšiu škatuľku). Žiadne lacné hyperpohony, teleporty, stroje času. Hoci sa to môže zdať ako protirečenie, realizmus zobrazenia prírodných aj technických zákonitostí fantázii pomáha. Dáva jej pevnú kostru, po ktorej sa môže vyšplhať do výšok, aké by inak nebola schopná dosiahnuť.

Cyklus Revelation Space radím k vrcholom hard scifi, o triedu vyššie než takého Kvantového zlodeja, ktorého som čítal nedávno. Všetkým podobne naladeným čitateľom ho môžem vrelo odporučiť.

One thought on “Realistická space opera

  1. Som rád, že ťa môj názor vtedy upútal. 😉 😀 Reynolds ako autor… Reynolds je proste inde. Na verejnosti ti pripadá ako pohodový, prívetivý pánko pred 50-kou (RS vyšlo už pred 15 rokmi, keď mal 34, si predstav !), ale ten worldbuilding, ten dojem ozajstnej a konzistentnej „future history“ a samotné prozaické kvality… Reynolds je proste inde ! Mne len ľúto, že je z hľadiska populárnosti stále relatívne nedocenený. Keby aj už nikdy nič dobré nenapísal, RS je jeho magnum opus a na tom už človek nič nezmení.

    Apropo, pár zaujímavostí z jeho blogu: http://www.alastairreynolds.com/about/formative-years/ http://approachingpavonis.blogspot.co.uk/2012/10/it-was-twenty-years-ago-today.html
    http://approachingpavonis.blogspot.sk/2012/06/pushing-ice-timeline.html
    http://approachingpavonis.blogspot.sk/2010/10/computa-two-previously-unpublished.html http://approachingpavonis.blogspot.sk/2012/06/pi-files.html 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.