beta-citanie1So skorou jarou sa priblížili aj uzávierky literárnych súťaží fantastických žánrov. Pri tejto príležitosti sa na mňa zosypala kopa poviedok na beta-čítanie. No kopa, vydali by na prsty jednej ruky. Ale aj tak dosť.

Táto činnosť pripomína prácu kontrolóra kvality v kuchyni, ktorý na to, aby overil akosť navareného jedla, ho musí celé zjesť. Každý hlt je totiž iný a osobitý. Našťastie z pokrmu pre dušu jedením neubúda – na rozdiel od telesnej stravy.

Beta-čítanie radím niekam medzi čítanie povinnej literatúry, známkovanie slohových prác a praktikovanie literárnej psychoanalýzy.

Lúskanie povinnej literatúry sa od bežného čítania líši v tom, že som niekomu dal sľub, že ten text dočítam. Buď učiteľke slovenčiny alebo úbohému autorovi (úbohému, lebo na beta-čítanie sa musel uspokojiť s mojou maličkosťou). Sľub zaväzuje, aj keby som mal po prvých stranách sto chutí sa na celé čítanie vykašlať. Práve preto sa stránim textov z iných než mojich obľúbených žánrov. Až taký masochista nie som.

Známkovanie slohovej práce zahŕňa hľadanie chýb všetkého druhu – od logických cez štylistické po gramatické. V tomto poradí. Je úplne zbytočné označovať pravopisné kopance, kým má text logické chyby, kvôli ktorým ho bude treba prepísať. Rýpanie sa v chybách je otravná práca a žiada si otravného človeka, ktorého najväčšou ambíciou je kaziť iným dobrú náladu nepriestrelnými argumentmi o ich babráctve. Koho by to nepotešilo, zdvihnúť si sebavedomie kydaním na robotu iných? A tí autori ešte ďakujú a tešia sa tomu (minimálne sa tak aspoň tvária)!

Literárnu psychoanalýzu takisto poznáme zo školy: „Čo tým chcel básnik povedať?“ Básnik by bol riadne prekvapený, keby zistil, ako literárni vedci, ba čo viac, autori učebníc, vykladajú význam jeho spisby. No autor je len polovičným tvorcom. Umelecký účinok dotvára čitateľ tým, ako dielo doňho vstúpi a prepojí sa s jeho skúsenosťami, citmi, vášňami, charakterom, nádejami a obavami. Ako sa vleje do jeho života.

Pri beta-čítaní je vzťah medzi autorom a čitateľom podstatne priamejší a obojsmerný, lebo obsahuje rýchlu spätnú väzbu. Čitateľ sa snaží interpretovať zámer textu a pomáha autorovi nachádzať a zmenšovať rozdiely medzi tvorcovými úmyslami a dosiahnutými výsledkami. Tento proces by sa dal pri dobrej vôli ťahať donekonečna, keby ho milosrdne neuťali termíny.

Beta-čitateľ má veľkú moc, pretože to, čo svojím čítaním vytvorí, odovzdáva nazad autorovi a ovplyvňuje ho tým. Pritom autor pred ním odhaľuje zraniteľné miesto, pripravený prijať ortieľ nad svojím výtvorom. Táto moc ma baví a ľaká zároveň. Ľahko možno skĺznuť k temnej strane, najmä keď ich je viacero. Patrí k nim snaha vnucovať autorovi vlastné postoje a riešenia, ale aj povrchné prebehnutie textu bez hĺbkového zamyslenia sa nad ním. To druhé je pre autora ešte horšie, pretože voči prvému sa môže brániť. (Popravde, mal by brať do úvahy len vyjadrenia „aké to je“ a ignorovať rady „čo tam má byť“.)

beta-citanie2Ja mám pri beta-čítaní ešte jednu slabosť. Inšpiruje ma. Oproti hotovým dielam popredných spisovateľov mi umožňuje pohrať sa v mysli s nie celkom dotiahnutými nápadmi, nabrať skúsenosti z nachádzania cudzích chýb a nedokonalostí, uvidieť vo väčšom kontraste prešľapy, ktorých sa sám dopúšťam pri písaní vlastných textov. Z toho všetkého sa rodí inšpirácia.

Mávam pochybnosti, koľko z nej vrátiť nazad bez toho, aby som vnucoval svoje náhľady. Chvíľu sa cítim ako zlodej a chvíľu ako samaritán. Napokon, určenie miery nie je to najpodstatnejšie. Dôležité je, že keď sa navzájom podopierame, máme lepšiu šancu rásť. Za túto možnosť i za dôveru, ktorou ma autori poctia, keď mojim očiam i rukám zveria svoje výtvory, im chcem poďakovať.

4 thoughts on “Sezóna beta-čítania

  1. Veru, beta-čítanie je náročná činnosť. Zvlášť keď ide o nečitateľne štylizovaný a/alebo hrubicami prepchaný text. Zaujímavé je to poradie hľadania chýb. Áno, má logiku, vypisovať ich od najväčších po najmenšie a aj autor je asi zvedavejší na celkové postrehy než na ypsilóny. Lenže ja tak pracovať nedokážem. Ak mi hrúbky a preklepy kolú oči, absolútne sa nemôžem sústrediť na to, čo chcel básnik povedať. A hej, tá snaha vnucovať autorovi vlastné postoje a riešenia je zákerná. Ťažko určiť hranicu medzi objektívnym a subjektívnym. A to nielen pre hodnotiaceho, ale aj pre autora. Ten druhý s tým však môže niečo urobiť – dať text nezávisle na sebe ohodnotiť viacerým beta-čitateľom a výsledok spriemerovať.

    1. Ja mám zrejme hranicu odolnosti voči gramatickým chybám nastavenú vyššie, voči logickým nižšie. Ale ak je text na hranici zrozumiteľnosti, tak to jednoducho nejde. Našťastie, také mi neprichádzajú.

  2. Zistil som, že je to obrovská pomoc. Keď 10tykrát čítam to svoje veľdielo, úplne strácam odstup. Veci, ktoré sa mi zdajú jasné, pre niekoho iného môžu byť nejednoznačné, prípadne to pochopí úplne ináč, než som zamýšľal. Teším sa, že som jedného takéhoto nezaujatého, dôsledného a hlavne kritického našiel 😉
    A myslím, že inšpirujúca pre autora môže byť aj tá tvrdá kritika.

  3. Výstižne napísané. Som na tom podobne, niekedy až cudzí text mi ukáže kde ja robím chybu a surové nápady a občas aj inak pochopené pasáže ma niekedy privedú na nápady, často celkom nesúvisiace, ku ktorým by som sa inak nedopracovala. Ale samozrejme musí to byť text zo žánru ktorý rada čítam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.