Konečná, ďalej nás už čaká len nekonečno. Posledná sada názvov sa dočkala môjho hejtu. Možno niekedy spíšem nejaký záver, všeobjímajúce múdre poučenie, no teraz sa mi už nedostáva síl.
Autorstvo stále patrí tej istej zostave: súťažiaci dodali názvy, ja úvahy a umelá inteligencia craiyon ilustrácie.
181. NAŠA LÁSKA BUDE VEČNÁ
Priamorečovka
Verzálkové nadpisy 17 : 164. Tie veľké písmená ešte podčiarkujú naivný pátos a planosť sľubov, o ktorých je dopredu jasné, že sú nesplniteľné. Dobre, v ošiali zamilovanosti je preháňanie pochopiteľné, lenže nadpis tento stav dočasnej pomätenosti čitateľovi nesprostredkováva. Ak bláznovstvo, tak to musí kričať. Inak hrozí, že to mnohí budú považovať za presladenú frázu.
182. Odvrátená strana chaosu
Abstraktka
Za chaos zvykneme označovať situácie, keď sa nedokážeme zorientovať v spleti informácií a nevieme nájsť vzorce myslenia a konania, ktoré by nám umožnili získať kontrolu. Na tom sa podieľajú dva faktory: jednak obmedzenia nášho vnímania a intelektu, no rovnako aj nedeterministická povaha vesmíru s chaosom ako jeho neoddeliteľnou súčasťou. Celé vedecké skúmanie je vlastne hľadanie zákonitostí v divokom víre prírodných javov. Pre sci-fi poviedku je to výborný názov.
183. Nový sen
Abstraktka
V tomto roku sa už vyskytol názov „Sen“ – komentoval som ho v jednom z predošlých článkov. Teraz by som mohol napísať prakticky to isté, lebo prívlastok v tomto je slabý ako trikrát vylúhovaný čaj. Každý sen je nový, aj keby sa v ňom opakovali situácie a scény z predošlých. Deň, ktorý sa práve skončil, doň pridá nové drobnosti a odchýlky. Nadpis by si žiadal viac invencie. To, že ňou autor šetril, znižuje očakávania aj od textu samotného.
184. Kto rozsieva zimné kvety
Priamorečovka
Som trochu na pochybách, možno som mal nadpis zaradiť pod osobovky alebo menovky, lebo možno takým tým indiánskym opisným spôsobom pomenúva postavu. Takisto zvažujem, či si pod kvetmi predstaviť ľadové ornamenty na skle alebo rastliny kvitnúce v zime. Ale ani to nie je dôležité, pretože nadpis pristane jemnej poetickej rozprávke. Trocha sentimentu a zamyslenia sa nad jednoduchými a pritom čarovnými javmi nikdy nie je na škodu.
185. Bežný deň
Časovka
Aj nejaký ten „deň“ sa už v zozname názvov vyskytol. Podobne ako pri „sne“ vyššie, ani tento prívlastok názvu veľmi nepomáha. Takéto dni aj mozog veľmi rýchlo vypudí z pamäte, pretože by bolo príliš energeticky náročné ukladať si nepodstatné detaily, ktoré sa v ten deň odohrali. Tak prečo dávať takúto fádnu formuláciu do nadpisu? Možno si autor myslí, že bude pôsobiť ironicky alebo paradoxne vzhľadom k obsahu textu, lenže ten čitateľ nepozná, a pochybujem, že predstava bežného denného režimu by ho mohla zaujať.
186. Závora
Objektovka
Viac-menej formálna prekážka zabraňujúca vstupu do nejakého priestoru. Formálna preto, lebo sa spolieha na slušnosť ľudí. Zvyčajne je možné ju prekonať s miernym úsilím (preskočiť, podliezť, obísť, naddvihnúť či nasilu otvoriť…). Text by nás mohol uviesť na zvyčajne neprístupné územie, kam sa „nepovolaní“ ľudia nedostanú. Pripomína mi to Čapkovu poviedku „Modrá chryzantéma“ o moci ľudských zákazov a závor. Ak z nej bude mať aspoň kúsok čara, bude to fajn.
187. Zrak mysle
Zmyslovka
Možno sa tým mieni vnútorné vnímanie sveta, možno jasnovidectvo, možno analytické a deduktívne schopnosti, ktoré dovoľujú „vidieť za roh“. V každom prípade, spojenie dvoch slov na porovnateľnej úrovni abstrakcie vedie k fádnosti. Nie je tu kontrast, intonácia nestúpa ani neklesá. Stačí, aby sme niektoré zo slov skonkretizovali a dostaneme o niečo zaujímavejšie výsledky: „Oko mysle“ alebo „Zrak mozgu“.
188. Vzácna návšteva
Abstraktka
Takéto titulky bývali kedysi v novinách, najmä ak šlo o delegácie zo Sovietskeho zväzu alebo ostatných komunistických krajín. Dnes už prakticky vymizli, a z dobrého dôvodu – prvoplánovo vnucujú čitateľovi spôsob vnímania udalosti. Ak autor chce, aby čitateľ považoval návštevu za vzácnu, musí mu na to dať dôvod. Keď čitateľovi predloží hotové hodnotenie, skôr vyvolá pochybnosti a nedôveru. Navyše tento nadpis vyzerá skôr ako námet, teda popis, čo sa v texte odohrá.
189. Vyjednávač
Osobovka
Náročné povolanie ľudí schopných vnímať pozície a ciele odlišných skupín a zároveň ich modulovať tak, aby dospeli k prijateľnej dohode. Nečudo, že vystupujú v mnohých akčných príbehoch, niektoré knihy a filmy sú tak aj nazvané. Už len preto by bolo dobré pridať nejaké ďalšie slovo, podporiť ním dynamiku, ktorú názov už má.
190. Ozvem sa znova z Anglickej sústavy
Priamorečovka
Tento nadpis ma zarazil. Keby znel trebárs „Ozvem sa znovu zo sústavy Epsilonu Eridani“, chrochtal by som blahom a tešil sa na poriadnu space operu. Takto sa mi ale zjavila predstava, ako niekto opúšťa metrickú sústavu a vstupuje do imperiálnej, medzi yardy, stopy, palce a libry. Určite to bude v texte nejako vysvetlené, dovtedy včak zmätenie v mojej hlave pretrvá. Bolo by lepšie, ak by vôbec nevzniklo.
191. Homo viridis
Menovka
Pevne verím, že to nebude mať nič spoločné s reklamou obchodnej firmy, ktorá sa kedysi uchytila predajom počítačov. Možno pôjde o ekologickú anekdotu o alternatívnom spôsobe stravovania pomocou fotosyntézy – takí ultra-vegáni, čo by žili len zo slnka, vody a vzduchu. Nemám príliš rád cudzojazyčné názvy, pretože za nezrozumiteľnou tajomnosťou sa často skrýva trivialita.
192. Baránok v Jame levovej
Alegóriovka
Zreteľný biblický odkaz, dokonca dvojnásobný. Preto vzbudzuje dojem, že je preexponovaný. V dnešnej dobe takýto názov skôr vyvolá predstavu brožúrky Svedkov Jehovových s gýčovitými obrázkami. Ťažko predpovedať, či text bude alegóriou, ponáškou alebo len analógiou. Čo sa nadpisu týka, menej by mohlo byť viac.
193. Nedokončený príbeh
Abstraktka
Vnucuje sa spomienka na „Nekonečný príbeh“ a zároveň Tolkienove „Nedokončené príbehy“. V podstate žiadny príbeh sa naozaj nekončí, len vteká do ďalších príbehov, vetví sa a spája do siete, ktorá vystužuje svet. Hoci je nadpis trochu všeobecný a vágny, prevažuje to napätím a dynamikou – sľubuje dopovedať nedopovedané, nadviazať pretrhnuté.
194. Aenarova vôľa
Menovka
Meno ako z rodu Targaryenovcov napovedá, že by mohlo ísť o drsnú fantasy. Aj spomenutá charakterová vlastnosť, či skôr jej uplatnenie, zvyšuje stávky a naťahuje tetivy, aby namierené šípy vyleteli k svojim cieľom. Vôľa bojovníka či kráľa je vždy hrozbou pre tých, čo sa jej vzoprú.
195. Miesto kde sa píše osud
Priestorovka
Nadpis zvádza k predstave veľkej knihy ukrytej v temnej knižnici, alebo položenej na podstavci kdesi medzi obláčikmi. Lenže osud vytvárame vlastnými rukami i nohami a predovšetkým rozumom. Ten je predurčený, aby vnímal svet a zvládal nástrahy, ktoré mu prichystá. Prekážky sú skúšky merajúce naše sily i odhodlanie a osud je zapísaný po tom, keď sa uskutoční. Dobrý, inšpirujúci názov, tú chýbajúcu čiarku odpúšťam.
196. Cieľový kompas
Objektovka
Ak to má byť navigačný prístroj, ktorý vždy ukazuje k cieľu, potom by bol opisný názov výstižnejší aj zaujímavejší. Prívlastok „cieľový“ sa väčšinou dáva veciam nachádzajúcim sa na konci dráhy: páska, kamera, súboj, šprint… A čo by tam kompas robil? No ako pomôcka pre blúdiaceho je neoceniteľný, hoci nie všemocný. Cesty sú kľukaté a ak vám navigácia navrhuje ísť proti múru či do priepasti, radšej ju neposlúchnite.
197. Nesplnené očakávania
Abstraktka
Mohlo by to byť pokračovanie „Veľkých nádejí“ od Dickensa. Oveľa depresívnejšie pokračovanie. Možno je to tak trochu symbol našej doby – máme veľké očakávania a minimum nádeje. Rozmýšľam, o čom by mohol byť text, keď už jeho titul predpovedá, že čakané nenastane. Jedine, že by mala prísť nejaká katastrofa. Lenže na skazu, ktorá nenastala, sa zabudne hneď na druhý deň.
198. Desivé správy
Abstraktka
Tieto dva posledné nadpisy idú dokopy, akurát neviem, ako ich zoradiť. Znepokojujúce noviny sú takisto denným chlebom súčasnosti. Akoby sme nedokázali existovať bez toho, aby sme sa každú chvíľu nad niekým/niečím rozčúlili a budovali si fiktívne zástupy figúrok, ktoré treba nenávidieť, zavrhovať alebo sa ich báť. Text sa zrejme bude snažiť priniesť ešte desivejšie novinky, než aké nám denne posúvajú spravodajské portály. Nie že by sa to nedalo, nie sme na tom tak zle, aby to nemohlo byť oveľa horšie. Podstatný je spôsob podania – tento titul prináša nepomenovanú hrozbu, čím len zvyšuje stres čitateľa bez toho, aby mu pomohol nebezpečiu vzdorovať.
