
Dnešná várka sa začína dobre a, hoci potom zase spadne do priemeru, je to podľa mňa náznak, že sa dostávame k textom odoslaným tesne pred uzávierkou. Niektorí z autorov ich zrejme nechali pred odoslaním odležať, prečítať betačítačom a potom ich ešte raz zredigovali. Občas je to cítiť aj na názvoch.
Autorstvo stále patrí tej istej zostave: súťažiaci dodali názvy, ja úvahy a umelá inteligencia craiyon ilustrácie.
101. Rána v lunaparku bývajú chladné
Priestorovka aj Časovka
Súradnice priestoru a času udalosti spolu určujú časopriestorový interval, ktorý je nemenný (invariantný) z pohľadu akéhokoľvek pozorovateľa v rámci teórie relativity. A to je ten najmenší z dôvodov, prečo ma tento nadpis potešil. Má atmosféru nabitú dojmami a vnemami. Kolotočové atrakcie ponúkajú kúzla vzrušenia a tajomna, kriku, hudby a zábavy, premiešané s pachom železa, oleja a olúpanej farby. Rána neskorého leta či jesene k tomu pridávajú chladivú rosu na nehybných strojoch. Čo môže byť lepším pozvaním k čítaniu?
102. Archivárka a batoľa
Osobovka
Ďalší zaujímavý nadpis. Dve neporovnateľné ľudské existencie. Povolanie, ktoré vyžaduje metodickú, pedantnú až prísnu osobnosť, dané dokopy s vývojovým stupňom človeka, v ktorom si uzurpuje všetku pozornosť rodičov a potláča všetky ostatné priority vrátane poriadku a metodiky. Tieto dve postavy kontrastujú vedľa seba, ale našťastie sa netlačia do prvoplánového konfliktu. Dá sa z toho vytušiť jemný humor a zábava, koľko jej bude a aká dobrá, to už je na texte samotnom.
103. O hladnej Jage a statočnom Vavrovi
Osobovka
Schéma klasickej rozprávky nemôže nepotešiť. Samozrejme, v dnešnej postmodernej dobe už nemožno tvoriť klasické ľudové rozprávky, s tým, čo sme prežili (a prečítali), by to bolo len neúprimné gýčovité úsilie, no i tak je žiaduci rešpekt k forme a pravidlám, ktoré rozprávka má. Aj v prípade, že by šlo o modernú aktualizáciu či paródiu. A ešte zostáva možnosť, že túto poviedku vytvorilo dieťa, ktoré miluje Dobšinského a nič iné doteraz nečítalo. Tak či tak držím palce.
104. Prázdna nádoba v ruinách Avalonu
Objektovka

V tejto várke sú doteraz samé lepšie názvy. Tento nás ťahá na archeologické nálezisko (hoci Avalon je väčšinou opisovaný ako bájny ostrov), alebo do čias kráľa Artuša, či oboje zároveň. Nadpis samotný je poskladaný dobre, dáva čitateľovi základnú orientáciu i naznačuje, čo možno očakávať. A nám, odchovaným na filmoch Excalibur a Monty Python And The Holy Grail, viac netreba.
105. PRMTR1
Menovka
Verzálkové nadpisy 8 : 97. Prvým intuitívnym vysvetlením by mohlo byť, že ide o heslo (fakt slabé a ľahko prelomiteľné). No moje skúsenosti senior vývojára napovedajú, že je to mimoriadne zle nazvaný argument funkcie ako z čias „ozajstných programátorov“. Autor potreboval odovzdať nejakú hodnotu, tak ju nazval PARAMETER1, a aby sa neuklepal k smrti, vyhodil všetky samohlásky. Byť reviewerom jeho kódu, vysvetlím mu, že argument má mať meno, ktoré bude zrozumiteľné a objasní jeho úlohu. To isté sa vlastne dá aplikovať aj na názov poviedky.
106. Korene
Objektovka
Jedno z tých slov, ktoré, hoci majú konkrétny obsah, nesú si so sebou batoh hlbších významov. Nie je to len časť rastliny pod zemou, sú to tiež skryté príčiny a súvislosti javov, neviditeľné počiatky všetkého viditeľného. Aj my máme svoje korene, prepojenie s našimi predkami a zemou, na ktorej žili a v ktorej odpočívajú. Mnohí ich chcú poprieť, odtrhnúť sa a presadiť sa do lákavejšej a výživnejšej pôdy, no väčšinou zapustia len plytké korienky. Som zvedavý, koľko z potenciálu nadpisu sa podarí využiť v texte.
107. Sen
Abstraktka

Slovo „sen“ sa v tohtoročnom zozname súťažných textov vyskytuje štyrikrát. Ostatné tituly k nemu aspoň niečo dodali. Shakespeare rozvil názov komédie na „Sen noci svätojánskej“, P. K. Dick nazval jeden zo svojich vrcholných románov „Snívajú androidy o elektrických ovciach“. Aj autor tohto textu sa mohol vypnúť k väčšiemu výkonu. Ak bude navyše poviedka rozprávať o sne, kde sa na konci ukáže zásluhou nejakého detailu, že to vlastne sen tak celkom nebol, naplní tým často používaný TV tróp Alebo to bol sen?. (Stránku TVTropes odporúčam všetkým nádejným autorom, zistia tam, koľko zápletkových schém a trikov už bolo zdokumentovaných a skategorizovaných. Nech im to nebráni v ich využívaní.)
108. Vždy v službe
Alegóriovka
Zabehané slovné spojenie, najmä pri povolaniach, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu v ktoromkoľvek čase: lekári, hasiči, policajti, tajní agenti. Nič viac, nič menej. Pokojne to môže byť o dedkovi v domčeku pri lokálnej železnici, ktorý obsluhuje ručnú výhybku, lebo mu nikto nepovedal, že trasu zrušili pred dvadsiatimi rokmi. Vlastne to by nebol márny nápad, môže to dopadnúť aj horšie.
109. Maxwellov démon
Objektovka
Minule som spomínal Laplaceovho démona, teraz tu máme toho známejšieho z neexistujúcich fyzikálnych škriatkov. Tento by mal vykonávať obrátenie toku entropie tak, že oddeľuje molekuly s vyššou energiou od tých s nižšou (ako Popoluška šošovicu a hrach). Lenže tým vytvára perpetuum mobile druhého rádu a porušuje druhý zákon termodynamiky. Nezabudnuteľná je pre mňa kniha „Pondelok sa začína v sobotu“ od bratov Strugackých, kde démoni slúžili ako vrátnici (samozrejme) v Vedeckom ústave pre výskum čarodejníctva a kúzelníctva. Okrem toho sa mi vyhľadávač ukázal viacero kníh s týmto názvom, takže téma už bola využitá z rôznych strán. Dúfam, že text bude skôr vtipnou nadsádzkou než serióznou sci-fi, pretože tú je oveľa ťažšie spraviť uveriteľnou.
110. Oheň a voda
Objektovka alebo Alegóriovka
V bežnom chápaní dva protichodné živly, neplatí to však úplne. Voda zahasí oheň, no oheň vodu nezastaví. Alegoricky sa tak zvyknú označovať dvaja úplne rozdielni ľudia. Medzi súťažnými názvami sa už vyskytli „piliere horiacej vody“, toto je konvenčnejšia voľba. Dokonalým opozitom by bol „oheň a ľad“ ako od G. R. R. Martina. Zišlo by sa do názvu dať viac invencie a dôkladnejšie ho domyslieť.
111. Nehraj sa s ohňom
Priamorečovka
Varovanie oveľa častejšie mienené v prenesenom zmysle – pred bezstarostne nebezpečným konaním. Je tak často používané, že sa stalo obohranou frázou, takže vlastne čitateľovi nepovie dokopy nič. Podobne, ako pri predošlom titule, by bolo treba sa nad ním poriadne zamyslieť a potom radšej vytvoriť nový.
112. Koniec Biengataru
Menovka

Zrejme zemepisný názov, môže označovať mesto, ostrov, krajinu, planétu (keďže koncovka skôr vyzerá na neživotné skloňovanie) alebo aj loď, námornú či vesmírnu. Dajú sa očakávať scény ničenia, boja o holé životy, možno nakoniec aj pár zachránených. Je dosť možné, že autor má vymyslené celé pozadie onej zničenej entity, jej históriu i príčiny vedúce k jej pádu. No i tak, akú emocionálnu odozvu v čitateľovi vyvolá oznam o zničení niečoho, o čom nič nevie? Lepšie by bolo ponúknuť mu možnosť vytvoriť si citovú väzbu. Napríklad postaviť názov z pohľadu človeka, ktorý je účastníkom tej katastrofy.
113. Kto teraz poleje naše kvety?
Priamorečovka
Hádam je to zámerne banálna veta z komediálneho textu, v ktorom postavy nedokážu riešiť ani problémy prvého sveta, prípadne zostávajú uzamknuté vo vlastných myšlienkových schémach a stereotypoch. Predpokladám, že sa im dostane primeraného výsmechu a irónie. Viem, že výsmech je dnes moderný, no i tak by sa mi páčilo, keby sa s postáv nestali len ploché terče, ale trochu aj žili a mysleli. Keď prídu problémy, je na to ten pravý čas.
114. Härfallen
Menovka
Názov niečoho severského (možno ide o skomolené „vypadávanie vlasov“ po švédsky?!). Akékoľvek pridané slovo by pomohlo, pretože by dodalo aspoň nejaký kontext k pomenovaniu „čohosi“, čo doteraz existovalo len v autorovej hlave a žiadny z čitateľov o tom nemá ani tušenia.
115. Konce a začiatky
Abstraktka
Názov sa snaží stavať na poznaní, že príbehy sa medzi sebou prelínajú, na koniec jedného nadväzuje začiatok iného. A práve paradox zdanlivo obrátenej následnosti (najprv sú konce , až potom začiatky) dokáže nalákať pozornosť čitateľa. Ostatne, presne tento efekt už bol využitý aj v reklamnom slogane: „Kde iní končia, my iba začíname!“ (Zrejme tým nemysleli, že všade chodia neskoro.) Takže nie zlé, k filozofujúcemu lyrickému textu by sa takýto názov hodil.
116. Svet mŕtvych
Priestorovka

Svet mŕtvych sa nachádza pod našimi nohami. Väčšina usadenín v hornej vrstve zemskej kôry sú pozostatky kedysi živých organizmov. Naše telá vyrástli zo živín, na ktoré sa prírodnými procesmi premenili mŕtve živočíchy, rastliny aj jednobunkovce. Mŕtvi sú neoddeliteľnou súčasťou nás samých. Svet mŕtvych, kde by nebolo živých, by bol otupným miestom. Ale možno mal autor na mysli niečo iné: horor s duchmi, zombiami, celosvetovú apokalypsu, alebo „svet zomretých“ – podsvetie, nebo, peklo, Valhallu, večné lovištia… Čo konkrétne, to zostáva na texte.
117. Dobrá povesť urodzenej dámy
Osobovka
Z nadpisu cítiť jemnú iróniu s príchuťou nezáväzného flirtu. Samotný koncept „dobrej povesti dámy“ je moderný, dá sa povedať až buržoázny. Vo feudálnom veku nemala väčšinou žena osobné renomé, povesť a česť prináležala rodine, z ktorej pochádzala alebo do ktorej sa vydala. Alternatívnym vysvetlením titulu by bolo, že „urodzená pani“ vie dobre rozprávať bájky, legendy a povesti, a text je záznamom jednej z nich. Príliš ma nenadchýňa ani jedna z možností, ale šla by z toho vykúzliť príjemná zábava.
118. Hlas nemej tváre
Abstraktka
Výraz, ktorý sa snaží pôsobiť paradoxne (popri abstrakcii), ale trochu pokrivkáva. Pod „nemou tvárou“ sa zvyčajne myslí zviera, najčastejšie cicavec. Výraz samotný znamená, že zviera nedokáže hovoriť zrozumiteľnou rečou (z rovnakého dôvodu prischlo Germánom slovanské pomenovanie „Nemci“), ale z toho nevyplýva, že nemá hlas, teda že nedokáže vydávať zvuky. Lepšie by mohlo byť „Reč nemej tváre“ alebo (ak ide o rozprávkový motív) „Rada nemej tváre“.
119. Posledný zhasne
Priamorečovka
Heslo tých, čo hrozbu hlasovania nohami používajú ako spôsob vydierania (aj keď častejšie znie „Posledný nech zhasne!“). Predstavujem si, že text bude opisovať postapokalyptickú situáciu, aká nastane v krajine po odchode posledného človeka schopného ovládať vypínač. Akýmsi podivným spôsobom mi to pripomína román Atlasova vzbura (Atlas shrugged) od Ayn Rand, hoci si uvedomujem, že v bubline používateľov frázy z nadpisu má táto spisovateľka a filozofka povesť bosorky. Takže napriek antipatii, ktorú vo mne názov vzbudzuje, som na text celkom zvedavý.
120. DOLORES
Menovka

Verzálkové nadpisy 9 : 111. Meno španielskeho pôvodu znamená „smútok“, „bolesť“, „utrpenie“. Zrejme pôjde o ženskú hrdinku, umiestnenú niekde medzi Dolores Abernathy a Dolores Umbridge. Obe sú nazvané symbolicky. Prvá prijímala toľko utrpenia, až sa v nej strhli všetky stavidlá a nazbierané trápenie sa vyvalilo na ostatných. Druhá bolesť spôsobovala ostatným zámerne a s potešením, aby získala viac osobnej moci. Hádam hrdinka tohto textu dosiahne aspoň kúsok z kvalít jej menovkýň.
One thought on “MCF 2022 – hodnotenie názvov (6)”