Hľadanie medzí fantastiky

Wednesday , 6, July 2016 2 Comments

PoDivneKrajineOdjakživa mám rád teoretické knihy o fantastike. Zamladi som si zamiloval Kagarlického Fantastiku, utópiu, antiutópiu (naopak Slobodníkov suchopárny opus Genéza a poetika science fiction ma nezaujal). S očakávaniami som preto siahol po voľne stiahnuteľnom vydaní knihy Po divné krajině od Terezy Dědinovej.

Autorka analyzuje diela domácej (teda českej) i svetovej fantastiky, nadväzuje na teoretické práce literárnych vedcov a kritikov, polemizuje s tradičnou kategorizáciou fantastiky i predsudkami, ktoré voči nej stále existujú, a napokon syntetizuje vlastný návrh ohraničenia a rozčlenenia fantastickej tvorby. A to je všetko, čo sa v knihe nachádza. Že tento článok ešte nekončí, na to kniha poskytuje viacero dôvodov:

  • Podáva množstvo informácií o viacerých beletristických i teoretických dielach. Ponúka kľúčové citáty i súhrny obsahu.
  • Provokuje myslenie, inšpiruje k úvahám nad tématikou, štruktúrou i poetikou fantastiky.
  • Dobre sa číta. Nie ľahko, ale dokáže upútať.

Navrhovaný nový spôsob kategorizácie (POZOR, SPOILER!) je zaujímavý, praktické využitie preň nájdu najmä teoretici. Nahrádza totiž striktné rozdeľovanie do priehradiek ukladaním do rozľahlých, navzájom prepojených priehlbín, v ktorých sú predmety prepojené pavučinami vzťahov a súvislostí. Len ťažko si viem predstaviť usporiadanie kníh v dnešných knižniciach či kníhkupectvách podľa navrhnutého systému namiesto zabehaných kategórií (scifi, fantasy, horor). Ale mohol by to byť zaujímavý literárny i architektonický experiment: fyzicky, napríklad rôznorodým rozmiestnením a spájaním políc, reprezentovať prepojenia medzi knihami. Celkom rád by som v takomto labyrinte zablúdil.

Kniha sa dotýka citlivých miest fantastiky. Jej zaznávania literárnym mainstreamom, vnútorného rozpoltenia na popkultúrnu a fantazijnú literatúru. Hoci táto dichotómia má istú opodstatnenosť (vyplýva z rôznosti čitateľských skupín a odzrkadľuje obdobné rozdelenie mainstreamu na spotrebnú a umeleckú beletriu), škodí obom častiam. Popkultúrnu tvorbu udržuje vo vybehaných koľajach orientovaných predovšetkým na zábavnosť s občasnou prímesou naivného moralizovania (či naopak ostentatívneho odmietania akejkoľvek morálky). Fantazijnú literatúru s umeleckými ambíciami poškodzuje ešte výraznejšie: ignorovanie popkultúrnych schém a kánonov spôsobuje trivializáciu námetov. Diela radiace sa do tejto skupiny majú vyššie umelecké ambície, no prvky fantastiky sú v nich často na slabej úrovni, samoúčelné a nedomyslené.

Medzeru medzi obomi skupinami prekleňujú najlepšie diela fantastických žánrov. V kvalitnej tvorbe sa spája konzistentne vytvorený fantastický svet so silou umeleckého prejavu. Navyše fantastika ponúka rozprávanie príbehov – postup, ktorý v mainstreamovej literatúre čoraz viac ustupuje formálnemu experimentovaniu.

Kniha Po divné krajině prináša množstvo úvah i postrehov o vývine i súčasnom stave fantastiky. Nechce byť jej obranou. Fantastika obranu nepotrebuje. Potrebuje ľudí, ktorí ju budú čítať s otvorenou mysľou a horúcim srdcom. A my si želajme, aby príbehov, ktoré otvoria mysle a rozpália srdcia, stále pribúdalo.

Zdieľajte tento článok...
Share on Facebook
Facebook
Tweet about this on Twitter
Twitter
Share on LinkedIn
Linkedin
2 thoughts on “ : Hľadanie medzí fantastiky”
  • Aleš says:

    Problém fantastiky vidím v tom, že človek má dojem, akoby už poznal rekvizity, prostredie alebo dej. Ďalší dôvod spočíva jednak v praktickom zameraní čitateĺa, rieši skôr vzťahy a/alebo myšlienky postáv, a jednoducho to ostatné vníma ako kulisy na spestrenie. Veľakrát sú to i predsudky – fantastika je o rôznych príšerách a là mimoni, resp. o nejakých technických vymoženostiach. Pomôcť by mohla kombinácia žánrov ako napr. vesmírna detektívka/romanca, mystery komédia atď. a ukázanie, že fantastika je aj o niečom inom.

    • Ash says:

      To, čo píšeš, je skôr poňaté z pohľadu popkultúry a jej konzumentov. Klišé je dôležitou súčasťou fantastiky (ale rovnako aj realistickej tvorby). Všetky tie konflikty, súboje, vymyslené kreatúry, fascinujúce výjavy, všetko to, čo pôsobí na prvú signálnu sústavu, žmýka adrenalín a iné hormóny do krvi. Dajú sa skúšať odlišné ingrediencie, mixovať zmesi a obmieňať recepty, no samotné miešanie vareškou v hrnci žiadnu vyššiu kvalitu nevytvorí.

      Pretože podstatnejšie je to, čo z tohto prvého plánu prečnieva, čo zobrazuje jedinečné príbehy mysliacich a acítiacich bytostí. Fantastika má obrovskú výhodu v tom, že čo sa v realizme dá opísať len symbolicky, môže ona zobraziť ako skutočnosť. Tak fantastika dokáže ukázať hlbšiu pravdu reality.

  • Please give us your valuable comment

    Your email address will not be published. Required fields are marked *

    This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.