prstenecProzreniV Capricorne 70 ma chytila poviedka Julie Novákovej, takže keď som sa obzeral, na akej vesmírnej opere by som si zamaškrtil, siahol som po jej Prstenci prozření. Ignoroval som varovanie na obálke, že ide o prvú knihu cyklu, a s chuťou sa pustil do čítania.

Ľudstvo osídlilo viacero hviezdnych sústav, ktoré navzájom spájajú mimopriestorové (či hyperdimenzionálne) tunely. Vďaka tomu môžu kolónie na obývateľných planétach medzi sebou komunikovať, obchodovať, ale aj viesť vojny. Každé z osídlení má svoje vlastné špecifiká vyplývajúce z prírodných podmienok alebo kultúrneho dedičstva, ktoré si kolonisti priniesli so sebou.

Dej sa od začiatku rozbieha pekne z kopca. Vlastne viacero dejov. Takmer každá kapitola uvádza čitateľov na odlišnú scénu s novými protagonistami. Od dvoch mutantov udržiavaných pri živote záhadným opatrovateľom skočíme do kolabujúceho vesmírneho tunelu, v ktorom bojuje o prežitie posádka výskumnej lode. Vzápätí sa zapletieme do špionážnej aféry rozohranej štátmi z viacerých hviezdnych sústav. K tomu všetkému sa primiešajú vojenskí výskumníci, bohatý anarchista s luxusnou kozmickou jachtou, cenné informácie, vesmírne súboje, šťastné úniky i pády do zajatia. A v pozadí ešte striehnu tajomní Menitelia i ešte oveľa záhadnejší Kummalíni (tí druhí len ako náznak vecí budúcich).

Veľa motívov, veľa postáv, spústa zaujímavých technologických aj psychologických podrobností. Materiál na kopu poviedok zo spoločného univerza. Dať každej z epizód pointu – bude z toho skvelá zbierka. Lenže román si žiada ísť hlbšie, zvoliť si zopár kľúčových hrdinov a naplno sa pohrúžiť do ich osudov. Takto kniha ponúka príval dobrodružstiev trochu nesúrodo striedaných s oveľa serióznejšími psychologickými charakteristikami postáv. Občas sa opisy venujú priam zbytočným osobám (Arthur, novohanojskí vedci, dôstojníci z Nytthemu). Zrejme sa významnejšie zapoja do príbehu v pokračovaniach, ale ani to neospravedlňuje rozpisovanie sa o nich v prvej knihe.

Rozbeh mnohých dejových línií, pričom dobrá polovica z nich sa nedočká ani poriadneho míľnika, nieto cieľovej pásky, sa mi zdá nešťastný. Zároveň som mal viackrát pocit, že by sa hodilo silnejšie zatlačiť na pílu, vyhrotiť situácie, zostriť konflikty a vypumpovať emócie, aby hrdinovia museli ukázať, čo v nich skutočne je. Román osciluje medzi adrenalínovou jazdou a vesmírnou drámou galaktických rozmerov, pričom ani v jednej polohe nejde naplno.

Kniha stavia čitateľa pred dilemu, či má dúfať, že v nasledujúcich častiach sa príbeh prehĺbi, alebo očakávať nastavenú úroveň dobrodružného technotrileru. Ona vlastne ani tá druhá možnosť nie je na zahodenie.

P.S. Čo má spoločné nadpis článku s jeho obsahom? To isté, ako názov knihy – rozhodol som sa ho tak pomenovať.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.