Démon z East Endu
Petra Slováková: Démon z East Endu (Ve službách královny. Kniha první)

So steampunkovým viktoriánskym Londýnom, krásnou šľachtičnou Lilianou, jej bratom vynálezcom a kráľovniným strážcom Michaelom som sa už v poviedkach Petry Slovákovej stretol. Pri ich čítaní som nadobudol dojem, že tento svet má autorka vybudovaný dostatočne na to, aby doňho umiestnila väčší príbeh. Ten čas nadišiel.

Román Démon z East Endu je rozprávaním o love na … démona z East Endu. Nie celkom detektívka, skôr akčná naháňačka s romantickými prestrihmi. Honba za vražedným monštrom nás povodí po všetkých podlažiach hlavného mesta britského impéria, od tunelov kanalizácie a slumov pod mostami až po kráľovské komnaty. Odhaľuje rozsiahly steampunkový svet s nespočetným množstvom figúrok, dá sa tu nájsť hádam všetko okrem upírov a jednorožcov.

Hlavné postavy sú rozpoltené, každá iným spôsobom. Najviac priestoru si pre seba zaberá Liliana, v ľudskej i vlčej podobe. Jej pátranie po páchateľovi podivných vrážd malých detí je prekladané trampotami s láskou, s osamelosťou (vlkodlakov je na kráľovskom dvore minimum) i s prezliekaním. Čitateľky iste ocenia širokú škálu kostýmov od honosných spoločenských šiat až po dômyslenú spodnú bielizeň (ktorá vlkodlačica by chcela spôsobiť spoločenské faux pas pri premene z vlkodlačej do ľudskej podoby?).

Jej brat Viktor je zase typický roztržitý vedátor s mechanickou protézou ruky a nábehom stať sa tiež vlkodlakom. (Nakazila ho Liliana, aby mu pri ťažkom zranení zachránila život, no zatiaľ neprešiel kompletnou premenou.) Zároveň je nesmelým panicom takmer neschopným komunikácie so ženami. Tak, ako sa Liliana stráni spoločnosti kvôli svojej vlčej povahe, Viktor sa hanbí za svoju protézu.

A odvážny Michael s urastenou postavou, plavými vlasmi a nebovo modrým okom (o druhé prišiel pri ochrane kráľovnej) je ukážkovým bojovníkom a srdcolamačom. Džentlmen i bitkár, kedysi bohém, teraz trvalo a beznádejne zamilovaný do Liliany.

Vedľajšie postavy sú podobne archetypálne (len zjednodušené) a je ich požehnane. Každá poslušne hrá predpísanú rolu. Dej pripomína vyhliadkovú jazdu po múzeu, v ktorom sú v diorámach inscenované jednotlivé výjavy. Figúrky stoja na určených pozíciách a konajú predpísaným spôsobom, poháňané sústavami ozubených koliesok, pružín a krokových mechanizmov. Mnohé diorámy sú priam spektakulárne, najmä hororové scény ponúkajú obrazy ako vystrihnuté z fantázií Guilerma del Tora alebo Tima Burtona. Dôraz je kladený na vizuálnu stránku, steampunk prezentovaný v celej jeho mosadznej a olejovej nádhere.

Výjavov je však veľa a nával peripetií rozrieďuje podstatu príbehu. Detaily deja postupne splývajú do pestrofarebných pruhov. Hrdinovia zo seba v každom boji vydávajú posledné sily a utŕžia takmer smrteľné zranenia, aby sa opäť naplno vrhli do nasledujúcej bitky. Intímne stretnutia, v ktorých sa opakujú postoje a citové vyznania. Prisýpané jednorazové postavičky, ktoré sa len objavia a zmiznú. Kopy detailov, ktorým často chýba vnútorná súvislosť i súdržnosť.

Ani hlavné postavy sa nijako nevyvíjajú. Na konci je to tá istá Liliana, Viktor aj Michael, ako na začiatku, len s trochu viac utrasenými vzájomnými vzťahmi (nič, čo by nezvládol jeden dlhší úprimný rozhovor).

Výsledkom je chýbajúci dejový oblúk, ktorý sa snaží nahradiť dlhá séria nízkych poskočení, priskočení aj odskočení. Dominuje skôr šírka záberu, než jeho hĺbka. Ideálne pre čitateľa, ktorý sa chce pobaviť a skrátiť si dlhú chvíľu. A následne sa tešiť na nadchádzajúce pokračovanie.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.