01_jupiter08-obalka_smallNové číslo časopisu Jupiter s kyberpunkovou témou na seba nechalo čakať dosť dlho. Bol som preto zvedavý, či to čakanie stálo zato. V úvode Martin Králik oboznamuje s obsahom a autormi, ktorí doňho prispeli. Okrem poviedok si pozornosť zaslúži vydarená galéria obrazov výtvarníka menom Blaze Symptom (skloňovať som sa ho neodvážil), recenzie kníh od Miloša Ferka a Hany Vrbovskej a ďalší diel seriálu o prenášaní na conoch od Miroslavy Klempovej. Poviedkam predchádza zaujímavý rozhovor s kráľovnou kyberpunku Pat Cadiganovou. Workshop tentoraz nevyšiel, hoci je v úvodníku spomínaný.

Poviedky

Poviedkovú sekciu otvára silný kaliber: Jiří W. Procházka a jeho Roll’s Royce. Poviedka zo sveta Rox’n’Roll má zásobníky doplna naládované hláškami, ktoré páli kadenciou rotačného guľometu. Zápletka je klasická: nepremožiteľný hacker bojuje proti zloprajným korporáciám tak intenzívne, až hrozí skaza celého sveta. Dej nie je až taký dôležitý, účelom je dostať čitateľa do zóny plošného ostreľovania cool výrazmi a ochromiť ho tlakovými vlnami bizarných peripetií. Hádam v tom je pravý zmysel tejto divokej jazdy: čitateľ si adrenalínovo užíva slovnú lavínu a nesnaží sa zbytočne pátrať po hlbšom význame deja a konania postáv. Malý bonus dostane čitateľ-informatik. Môže sa baviť na tom, koľko fyzikálnych, matematických a informatických nezmyslov sú ochotní ostatní čitatelia zožrať. Celkovo svet poviedky pripomína bláznivý level počítačovej RPG.

Zato poviedka Tomáša Dostála Operace Psychosis stavia na noir atmosfére starých detektívok v zahnívajúcom a rozpadajúcom sa budúcom svete. Melancholický príbeh starého anarchistického hackera je kolážou motívov z kyberpunkových klasík s prímesou drogových halucinácií ako od P. K. Dicka. Číta sa príjemne, občas za(m)razí, hoci viac pozornosti než budovanie atmosféry by si žiadali motivácie hlavnej postavy (aj keď pohnútky starého feťáka môžu byť vlastne úplne ľubovoľné).

Daniel Klimek nás v poviedke Medzi dvoma údermi srdca uvedie do policajného vyšetrovania série úmrtí. Svet blízkej budúcnosti je podobný nášmu, o to sú príznaky úpadku citeľnejšie. Zápletka je poskladaná z kúskov Kingovho Trávnikára a Nolanovho Inception. Civilný spôsob rozprávania však bráni čitateľovej predstavivosti v rozlete (napríklad slovo animácia sa mi vidí dosť nevýstižné pre označenie virtuálnej reality vytvorenej vnútri mozgu). Škoda, s trochu väčšou dávkou fantázie by mohol byť príbeh značne pôsobivejší.

Zuzana Droppová sa v poviedke Nesmrteľný hriech venuje kyborgizácii ľudí na pôžičku. Z príbehu vyviera punková kritika kapitalizmu zmiešaná s nepunkovou odovzdanosťou. Hlavná hrdinka prechádza peripetiami pripomínajúcimi skôr osudy Justíny od Markíza de Sade než kyberpunkovú vzburu.

Poviedkovú sekciu završuje druhá časť novely Lodivod Tomáša Knapka. Tým, čo zvládli prečítať prvú časť, sa pokračovanie odvďačí akčným dejom nie až tak náročným na čitateľskú pozornosť. Skrátka, základy originálne a netradične vymysleného sveta stoja, tak sa veci začnú hýbať a ľudia krvácať. Dajú sa preto odsunúť nejasnosti okolo orgware, metaponúk, snopriestoru, Behemotha a jeho mágie a venovať sa rozbehu krvavých orgií. Fajn. Akurát temní snivci sú stále prihlúpli a otravní ako partia náckov v centre Nitry, takže čitateľ má silné nutkanie fandiť hocikomu, kto ich čo najrýchlejšie odkrágľuje. Uvidíme, ako to celé dopadne v tretej časti (ak bude záverečná).

Obrazy digitálnych svetov

S odstupom času sa ukazuje, že film Matrix sa stal pre kyberpunk požehnaním i kliatbou. Vytiahol tento štýl z ítéčkárskeho suterénu a sprístupnil ho popkultúrnemu obecenstvu, no zároveň tým stanovil kánon, od ktorého sa autori s povrchnejšími znalosťami IT len ťažko dokážu odpútať. Vidno to na poviedkach Operace Psychosis a čiastočne Medzi dvoma údermi srdca, v ktorých je vnútorný svet počítačov zobrazený ako virtuálna realita vizuálne zhodná so vzhľadom reálneho sveta. Naproti tomu Roll’s Royce využíva oveľa nespútanejšiu fantáziu v budovaní digitálnych svetov (možno aj preto, že bol napísaný pred Matrixom).

Matrix sa stal synonymom vnútorného sveta počítačov, hoci film samotný ho veľmi zreteľne označuje len za simulačné rozhranie určené na pripojenie ľudí do systému. Určujúcou vlastnosťou rozhrania je metafora, podľa ktorej je rozhranie vytvorené. V prípade Matrixu bol za metaforu zvolený súčasný ľudský svet. Z pochopiteľných dôvodov:

  1. ľudia-baterky majú byť klamaní reálnosťou sveta, aby v nich nevznikli neželané pochybnosti
  2. diváci sa majú cez známe prostredie identifikovať s protagonistami príbehu
  3. cieľom predošlých bodov je vzbudiť v divákoch pochybnosti, či ich realita nie je takisto matrixom

Lenže to znamená, že ak sú ciele príbehu odlišné, mala by byť aj metafora zvolená tak, aby podporovala dosiahnutie týchto cieľov. Metaforou môže byť čokoľvek, čo dokáže reprezentovať funkcie systému a zároveň je zrozumiteľné pre používateľov. Je toľko možností, ako by mohli digitálne svety vyzerať, že použiť na ich zobrazenie otrockú kópiu reality sa javí najnudnejšou voľbou. Dajú sa skúsiť rozprávkové a fantastické svety, mikro či makro prostredia, technické, umelecké, literárne alebo výtvarné domény (pekným príkladom je informačný a bezpečnostný systém v Harrym Potterovi reprezentovaný pohyblivými obrazmi na stenách).

Zdá sa mi potrebné, aby si autori pri vytváraní digitálnych svetov uvedomovali nevyhnutnosť funkčnej a kreatívnej metafory a náležite ju využívali. Žiada si to od nich dostatočné znalosti informačných technológií najmä zo systémovej stránky. Vďaka tomu dodajú svojim kyberpunkovým poviedkam punc dôveryhodnosti a uveriteľnosti posilňujúci účinok myšlienok, ktoré do nich mienia vložiť. Inak riskujú neželaný posmech alebo v horšom prípade nudu.

Ďalší Jupiter

Časopis Jupiter zvoľnil krok a od predošlého čísla uplynul celý rok. Dúfam, že sa mu podarí udržať aspoň takéto tempo a som zvedavý, s akou témou príde budúce číslo. Držím redakcii palce.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.