Časopis Kozmos
Časopis Kozmos

Do astronómie som sa zamiloval už zamladi, zároveň so scifi. Vlastne som vtedy jedno od druhého ani nerozlišoval. Čítal som scifi knižky, časopisy o vesmíre i jeho dobývaní, hltal seriál Okná vesmíru dokorán. Astronomickej záľuby som sa doteraz nevzdal, hoci prevažne iba pasívne nasávam informácie z internetu.

Keď som si kúpil aktuálne číslo časopisu Kozmos, zaliala ma vlna nostalgie. Obrázky oblohy, dráhy planét, fotografie vesmírnych objektov, grafy a tabuľky. K tomu kopa článkov s pútavými témami: astronómia, fyzika, teória relativity, kvantová mechanika, kozmológia. Každý z nich potešil nejakými novými informáciami podanými fundovanejšie, než je priemerná úroveň internetových popularizačných článkov. Časopis Kozmos som si preto nezaobstaral posledný raz a odporúčam ho každému podobne postihnutému nadšencovi.

Počiatočným impulzom ku kúpe však bola súťaž ScifiKozmos a Tatiana zvedavá na môj názor na víťaznú poviedku. Tá sa volá Iba uhlík a jej autorom je Richard Brenkuš, minuloročná hviezda súťaží Martinus Ceny Fantázie. Pred rokom som jeho finálového Kontraktora veľmi nepochválil. Táto poviedka je iná. Odohráva sa pri poslednej žiariacej hviezde vesmíru, ku ktorej sa zišli pozostalí zástupcovia preživších civilizácií. Medzi nimi muž a žena.

Inak sa však oba texty na seba priam zarážajúco ponášajú. Scifi je reprezentovaná kašírovanými kulisami a statickým komparzom. Nehybné hlavné postavy požičané z moderného artfilmu recitujú absurdné dialógy, ktoré majú zobraziť ich emócie, väčšinou negatívne alebo prinajlepšom indiferentné. Keď to nestačí, pomôže popisom ich prežívania i odskokmi do minulosti rozprávač. Príbeh minimalistický, náznakovitý. Čitateľ, dorob si ho sám.

Živo si viem poviedku predstaviť ako divadelnú etudu. Na javisku osvetlenom jednou lampou a zapratanom prepravnými debnami sedia uprostred dvaja herci s rozprávačom a srdcervúco recitujú text. Nakoniec lampa zhasne. Opona. Potlesk. Uznanlivé prikyvovania v kaviarňach, pochvalné recenzie v intelektuálskych časopisoch. To všetko by si táto poviedka právom zaslúžila. Napísal ju mainstreamový autor, ktorý si takto predstavuje scifi, a určená je pre mainstreamových čitateľov, ktorí s ním tú predstavu zdieľajú.

Tak, ako zo žánrovej literatúry vyrástla popkultúra, na druhej strane raší „art-kultúra“. Tá stavia na svojej pravovernej umeleckosti, pre ozvláštnenie si odštipuje odrobinky scifi, fantasy či hororu a rozriedi ich v homeopatickom pomere. Potom je už úplne jedno, o čom vlastne tie smietky boli, dôležité je, že vedomie, že tam sú, má pri čítaní spôsobovať zimomriavky. A tak je možné v poviedke nájsť primiešané mimozemské civilizácie, strojové organizmy, paralelné vesmíry a multivesmíry, evolučne zaostalých Drakov i štipku mystiky na záver. Dá sa v tom nájsť toľko významov, až to nemá žiadny.

Bolo možné napísať túto poviedku v štýle transcendentných textov Arthura C. Clarkea: Hviezda alebo Deväť miliárd božích mien, spraviť z nej úsmevný nostalgický príbeh ako z Malého princa od Antoinea de Saint-Exupéryho, hard scifi triler podobný Vesmíru Zjavenia od Alastaira Reynoldsa či rozdivenú grotesku Reštaurácie na konci vesmíru od Douglasa Adamsa. Napísať pútavý príbeh s myšlienkovým posolstvom.

Ale to by už zrejme nebola moderná literatúra hlavného prúdu. Tá je zamilovaná do žonglovania so slovami a vyľakaná z tvorenia myšlienok.

2 thoughts on “Dvojrozmerný Kozmos s prchavou arómou scifi

  1. Z príspevku usudzujem, že ťa poviedka príliš neohromila. Ďalšie budú hádam lepšie alebo aspoň niečím zaujímavejšie či iné. Recenzia sa mi páči, sú v nej myšlienky, s ktorými sa stotožňujem a dobre som sa na nich pobavila. Inteligentná kritika.

    1. Vďaka. Máš pravdu, ale podotýkam, že netvrdím, že je zlá. Iba je určená inému čitateľovi.

      Verím, že Kozmos uverejní aj ďalšie poviedky (vrátane tej tvojej). Už teraz som na ne zvedavý.

Napísať odpoveď pre Ash Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.