VideoCapture installation
Blender 2.62 uses Python 3.2, so it’s necessary to find module built for for this version. It’s located on Python Extension packages for Windows page. Choose proper build (VideoCapture-0.9.4.win-amd64-py3.2.exe or VideoCapture-0.9.4.win-win32-py3.2.exe) and install it into your Python installation.
If Blender doesn’t recognize installed module, copy file vidcap.pyd and folder VideoCapture to folder 2.62\python\lib in Blender installation. Then it should work correctly.

Example
I made a basic example. It creates dynamic texture, webcam device and it loads image from device to texture every frame. Device ID is defined as object’s property.

Tabuľka obsahuje tri tlačidlá, ktoré riadia jeho činnosť.

Tlačidlo “Načítať” preberie zoznam textov z Fandom.sk určený adresou v bunke B1 (pre aktuálne kolo Ohnivého pera je to “ohnive-pero-ix”). Zoznam môže obsahovať aj články o hlasovaní, ktoré je potrebné po načítaní ručne vymazať, aby nevystupovali v hodnotení.
Tlačidlo “Reset” vyčistí tabuľku výsledkov.
Tlačidlo “Porovnať” otvorí formulár s dvomi náhodne vybranými poviedkami, vy kliknete na jednu z nich a potvrdíte klávesou Enter alebo tlačidlom OK.
Vaša voľba sa zaznamená do tabuľky a vygeneruje sa nová dvojica na porovnanie. Stĺpec D v tabuľke obsahuje počet výťaztiev danej poviedky a stĺpec E priebežné poradie. Hlasovanie je možné kedykoľvek prerušiť, uložiť aktuálny stav a neskôr v ňom pokračovať. Tlačidlo Reset vo formulári vyčistí celú tabuľku.

Tabuľku je možné použiť na ľubovoľné účely, zoznam poviedok je možné nahradiť inými dátami. Tlačidlo Reset dokáže pri zmene počtu riadkov automaticky upraviť celé rozloženie tabuľky.

Všetkým prajem spokojnosť a pohodlie pri použití tohto nástroja.

Keď sa na výsledkovú tabuľku pozrie autor súťažného textu, hneď po jeho celkovom umiestnení ho zaujmú body, ktoré porotcovia pridelili jeho poviedke. A nevedomky pri tom narazí na ďalší paradox - bodové hodnotenia klamú. Klamú, pretože body od rozhodcov sa nedajú priamo porovnávať. Ak poviedka dostala od dvoch porotcov rovnaký počet bodov, vôbec to neznamená, že ju obaja hodnotili zhodne. Každý porotca totiž môže mať odlišný prístup k bodovaniu. A nielen môže, ale aj má. V princípe sa dajú stratégie hodnotenia rozdeliť podľa dvoch parametrov: idealizmus a štedrosť.
Idealistický porotca vzhliada k svojmu ideálu poviedky a preto sa zdráha dať súťažným textom najvyššie známky (lebo kvalít ideálu zďaleka nedosahujú), naopak materialistický porotca použije aj najvyššie bodové hodnotenia, pretože hodnotí len materiál, čo má k dispozícii. Štedrý porotca dáva väčšinou vysoké známky (v rámci rozsahu definovaného stupňom jeho idealizmu), lakomý porotca dáva väčšinou nízke známky.
Na grafe z CF 2010 je to zreteľne vidno. Porotca 1 je štedrý materialista, ostatní sú viacmenej lakomí idealisti, okrem Porotcu 3, štedrého idealistu. Porotca 5 má okrem toho v obľube párne čísla hodnotenia (zubatý graf), a spolu s Porotcom 4 zrejme našli svoj ideál v súťažnom texte, pretože svojej víťaznej poviedke (Mamut farby malinového lekváru) dali o 2 body vyššie hodnotenie, než druhej v poradí.

Čo z toho všetkého vyplýva pre hodnotenie konkrétnej poviedky? Body od lakomého porotcu a od idealistu sú cennejšie, než od štedrého a/alebo od materialistu. Najlepšie je to viditeľné, keď z bodov jednotlivých porotcov určíme ich poradia súťažných textov. Tým získame čísla, ktoré je možné vzájomne porovnávať. Samozrejme, tento prepočet je nepresný, pretože rovnakú bodovú hodnotu má zvyčajne viacero textov a vďaka tomu nemá poviedka presné poradie, ale interval poradí. Napriek tomu má väčšiu vypovedaciu schopnosť, než bodové hodnotenia.

Iným dôsledkom rozdielnych hodnotiacich stratégií je ich vplyv na celkový výsledok. Čím viac sú najvyššie hodnotené poviedky porotcu vzdialené od jeho priemerného hodnotenia, tým viac porotca posilní ich celkovú úspešnosť. Dochádza tým k nerovnosti vplyvu porotcov, skrytej za matematické sčítanie ich bodových hodnotení. Bodovanie má podľa mňa zmysel vtedy, ak by bola jeho stratégia dopredu a precízne definovaná a body prideľované na základe záväzných a dopredu známych pravidiel (napr. kvalitatívnych kritérií).
Alternatívnym spôsobom určenia výsledného poradia textov by mohlo byť ich usporiadanie podľa súčtu poradí od jednotlivých porotcov. Tým by mali všetci porotcovia presne rovnaký vplyv na celkové umiestnenie poviedok a nedošlo by k ich nezámernému zvýhodneniu či znevýhodneniu. Pokúsil som sa nasimulovať takéto zoradenie výsledkovej listiny na základe súčtov hraníc intervalov poradí a z nich určil konečné poradia poviedok, jedno pre horné hranice intervalov a druhé pre dolné. Samozrejme, takéto poradia sú fiktívne, pretože skutočné poradie textov, v akom by ich každý z porotcov usporiadal, nie je možné určiť, dá sa iba vypočítať jeho pravdepodobnosť. Pri uspriadaní podľa poradí by sa do finále malo teoretickú šancu dostať 13 poviedok, pričom najväčšiu pravdepodobnosť mali súčasní finalisti, aj keď medzi nimi došlo k zmenám poradia. Príkladom je najvyššie umiestnená finálová poviedka (Mamut farby malinového lekváru), ktorú porotcovia 4 a 5 svojimi bodmi vytlačili nahor, aj keď podľa umiestnení skončila o miesto nižšie (za Gemini).

Pomaly sme sa dostali ku globálnemu pohľadu na výsledkovú listinu. Ako sa porotcovia zhodli v hodnotení poviedok? Korelácia ich bodov pre všetky poviedky ukázala značnú zhodu (v rozmedzí 0,38 až 0,6). Ak som však vybral pre porovnanie korelácie iba poviedky, ktoré sa u aspoň jedného porotcu umiestnili v prvej desiatke, najvyššia korelácia bola pod 0,39 a najnižšie hodnoty boli dokonca mierne záporné (pri porotkyni, ktorá nemá osobnú väzbu k žánrom súťaže). Pri výbere prvých pätiek to bolo ešte horšie. Navyše sa výbery najlepších poviedok od jednotlivých porotcov značne rozchádzali, iba jediná poviedka (Gemini) sa ocitla v prvej desiatke u všetkých porotcov, takmer polovica textov umiestnených v prvej desiatke niektorého porotcu sa tam vyskytla jedine u toho porotcu. Len 13 poviedok bolo všetkými porotcami ohodnotených ako nadpriemerné (táto trinástka sa nie celkom zhoduje s vyššie spomínanou trinástkou možných finalistov).
Čo z toho vyplýva? Porotcovia sa dokážu stretnúť v hrubom roztriedení poviedok na lepšie a horšie, ale oveľa horšie sa vedia zhodnúť na tom, ktoré poviedky sú kvalitné. Tým sa oblúkom vraciame späť k prvému zisteniu o nesúlade vo výbere poroty a čitateľov. Text, ktorý patril poradím od porotcov na prvé miesto (Gemini), skončil v hlasovaní čitateľov posledný. Finálová poviedka s najnižším hodnotením (Dračica) sa dostala do prvej pätky len u jedného porotcu, u ostatných skončila na pomedzí prvej a druhej desiatky alebo ešte nižšie. A nakoniec vo voľbe čitateľov vystúpala na druhé miesto.

Zdá sa teda, že nikto nedokáže sám osebe určiť, ktorý text obsahuje vysokú kvalitu. Výsledkom hodnotenia poroty je mierne nevyvážený súčet subjektívnych hodnotení pätice ľudí spojených (i nespojených) s fantazijnými žánrami a výsledkom hlasovania čitateľov je často protichodné usporiadanie vybraných finalistov. A to je pre autora súťažného textu v princípe povzbudzujúca myšlienka. Stačí sa trafiť do vkusu aspoň jednému porotcovi a u ostatných neprepadnúť vďaka remeselnej kvalite spracovania. Treba teda trochu šťastia a hodne práce.
Zároveň z uvedenej analýzy vyplynuli problémy súčasného systému hodnotenia poviedok. Možno by organizátori Ceny Fantázie mali zvážiť jeho úpravu, buď stanovením verejných hodnotiacich kritérií záväzných pre porotcov, ktoré by zobjektívnili prideľovanie bodov, alebo prechodom na usporiadavanie textov do poradia podľa kvality (s možnými variantmi: výber prvých n textov do poradia, pri sčítaní poradí vyhodenie minimálneho a maximálneho poradia a pod.). Verím, že takéto zmeny by pomohli celej súťaži.

Nabitá zbraň v taške sa nedočkavo chvela, aj keď vedela, že sa dostane k slovu len vo chvíli krajnej núdze. Z chodníka som plynulo zabočil do vstupných dverí. Neváhal som, ani som sa pred akciou nevydýchal. Nebol dôvod. Vkročil som dnu. Chránený geekovským plášťom neviditeľnosti som preplával interiérom až k zadnému schodisku. Tam, v kúte nestráženom priemyselnými kamerami, som odhodil všetky zábrany. Zdupotal som po schodoch do suterénu a nekompromisným pohľadom prebodol veľkého chlapa za pultom:

“Prišiel som po to, čo mi patrí!”

Márne sa snažil zamaskovať zúfalstvo úsmevom:

“Áno, samozrejme! Všetko je vám k dispozícii.”

Delo v aktovke si sklamane vzdychlo, dnes sa nedostane k slovu. Rozbehol som sa po miestnosti a s inštinktom gurmána vyberal najšťavnatejšie kúsky. Domáce aj cudzokrajné premleté na domácich mlynčekoch. Postupne som strácal sebakontrolu, naplno sa ponoril do orgií hľadania i nachádzania a zabúdal sledovať strnulého muža pri schodoch. Dokonca ani náhodní návštevníci ma nevytrhli z extázy.

Nakoniec po odoznení tranzu som sa vyšťavený doplazil naspäť ku schodisku. Chlapík len na to čakal. Namieril na mňa svoj vreckový kanón a vzal z mojich zmeravených rúk nahonobenú korisť. Vedel, že ma má v moci. Díval som sa na to pohľadom psa, ktorému berú kosť.

Vychutnal si situáciu do posledného okamihu, skontroloval správnosť mierenia a stlačil spúšť. Dvakrát. Jeho úsmev sa mi vtlačil do mozgu natrvalo. Potom naládoval moje úlovky do igelitových vriec, vtisol mi ich do rúk a odporúčal ma von.

Netuším, ako som sa ocitol na čerstvom vzduchu. S pôžitkom som ho logal po litroch a adrenalín zo mňa prskal na všetky strany. Prežil som. A nie s práznymi rukami. Na ostatnom nezáležalo. Vyrazil som poklusom k zastávke, kam sa práve rútilo veľké červené fáro smerujúce k mojej základni.

P.S.: Súvis s prevzatím ceny za výhru v súťaži Ohnivé pero je čisto náhodný.

Magické zrkadlo je artefakt, po ktorom každý túži. Ja som ho použil na vybruslenie z letnej depresie (tá u mňa vznikla pnutím medzi predstavami, ako by som chcel leto stráviť, a realitou, tento rok ešte posilnenou dodatočnými rodinnými stresmi), takže výsledok by mal byť čiernohumorno-temno-ironický. Nasypal som do svojej poviedky kopu fantasy klišé (aj keď to, že jedna z postáv je trpaslík a ďalšia elf, som zistil až v druhej verzii poviedky), ale od serióznosti som mal hodne ďaleko.

Nebudem spoilovať o deji ani závere (na to sú tu iní nemenovaní borci, iba ceosa menovite  prosím, aby zachoval mlčanie - druhú polovicu poviedky som aj tak kompletne prekopal, hádam už nebude pôsobiť tak moralizujúco).

IstroCON je tu o dva týždne, ak sa podarí, tak sa tam minimálne na workshope objavím. Teším sa na stretnutie so všetkými fanmi a pisateľskými kolegami zvlášť.

Wave plug-in was used in game Power of will.

Downloads

There are binaries for Blender 2.49a on Windows XP or Vista. Store it to game folder to install it.
Plug-in is published as open source with GPL. There are sources of plug-in.
Finally, there is demo with waves and floating object.

blendWave API

blendWave plug-in is specialized mesh manipulation tool providing realtime waves animation. It uses existing mesh, waves are created in object’s local XY plane. Plug-in creates circular waves. Each wave can have different parameters, these are set during wave creation and are valid until its end. When waves meet, their effects are added.

Class Waver

This class covers basic functionality of waves - calculates mesh animation for every vertex, stores waves and wave generators (emiters).
Class constructor has 3 parameters:

• mesh - object of class KX_MeshProxy (got from game object using method getMesh());
• materialID - material index to specify submesh used for animation, default is 0
• useThread - separate thread for wave calculation, yes = 1, no = 0, default is 0. Doing calculation in separate thread improves performance, especially on multicore processors

Attributes:

• emiters - list of wave emiters. This attribute can be set by a list of emiter objects and allows access to list items. Attribute doesn’t support list interface, so it’s not possible to add or delete items (it can be done by copying list to variable)

Methods:

• update (actTime) - performs wave calculation and sets vertex positions for time provided as parameter
• getPosNorm (posX, posY) - calculates position and normal vector for coordinates passed as parameters. Method returns two 3d vectors - the first is wave position, the second is normal vector. It can be used for simulation of floating objects
• getForce (posX, posY) - calculates horizontal force caused by waves on specified coordinates. Method returns 2d force vector in XY plane, its value depends on wave direction, position and amplitude

Class Emiter

Objects of this class control waves creation and parameters of created waves. Emiter contains actual wave data and sets them to wave when it’s created.

Attributes:

• position - emiter’s position relative to the center of the mesh to be waved. It’s 2D vector (without Z coordinate)
• range - range of wave, distance from emiter how far wave reaches
• length - length of wave from its front edge to back edge
• speed - speed of wave from its origin, default value is 1.0
• amplitude - wave height (applied together with wave envelope and its shape); default value is 1.0
• frontEdge - size of front edge smoothing area. It adapts normals to provide smooth transition to wave normal vectors. Value must be in range <0.0, backEdge)
• backEdge - size of back edge smoothing area. It adapts normals to provide smooth transition to wave normal vectors. Value must be in rangee (frontEdge, 1.0>
• shape - defines shape of a wave. It’s a list of 2D points describing wave shape for points regularly destributes in range <0.0, 1.0). Default shape is sinusoid starting at lowest point (angle = Pi)
• envelope - wave envelope defines height of wave as it spreads in its range. It’s a list of 2D points, where x coordinate defines distance from origin and y coordinate defines height of wave (together with amplitude)
• repeat - bool value to specify, if creation of wave is automatically repeated

Methods:

• createWave (pos) - creates wave with parameters set to emiter and distance from emiter center defined in parameter pos

Prvým overeným faktom zostáva, že epidémia vypukla prakticky naraz na dvoch miestach, v bezpečnostnej agentúre a v nemocnici. Postihla väčšinu zamestnancov agentúry, vrátane vedenia, v nemocnici bolo nakazených niekoľko lekárov a sestričiek. Všetky prípady mali len jeden spoločný príznak – ukrutný zápach. Pri prehliadke prvých pacientov nadobudli lekári dojem, že sa jedná o neznámy infekčný typ nekrózy tkanív so zápachom ako sprievodným prejavom. No následným detailným vyšetrením nezistili žiadne prejavy odumierania, dokonca ani mikroskopická analýza vzoriek z biopsie zapáchajúcich častí tiel pacientov nepriniesla žiadny pozitívny nález (pre pacientov negatívny, samozrejme). A nielen to, pacienti nemali žiadne iné príznaky, boli čulí, bez horúčiek a akýchkoľvek iných zdravotných ťažkostí.

Nákaza sa šírila však ďalej. S pribúdajúcimi hospitalizovanými pribúdali aj ďalšie pozoruhodné zistenia. Rôzni pacienti mali zasiahnuté rôzne časti tela a líšili sa aj druhom zápachu, ktorý vydávali. Radovým zamestnancom bezpečnostnej agentúry väčšinou páchli nohy sladkastým zápachom rozkladajúceho sa mäsa, niektorým smrdela jedna ruka od ostrého štipľavého dymu. Nakazení lekári a nemocniční zamestnanci mali zasiahnuté najmä ruky, ale s odlišným pachom – formalínovým až alkoholovým s prímesou splesneného papiera.

O deň neskôr vypukla v meste panika a v nemocnici karanténa. Smrad tiahnuci sa z infekčného oddelenia bol tak odporný a prenikavý, že bežní pacienti odtiaľ utiekli napriek zákazu lekárov. Po nich ušli aj lekári a sestričky. Samotní nakazení neprejavovali okrem zápachu žiadne iné chorobné symptómy, boli len vystrašení, v šoku, pod sedatívami alebo opití na mol. Jediné, čo im skutočne vadilo, bol smrad ostatných pacientov.

Tretí deň sa nákaza začala nekontrolovane šíriť po celom meste. Najčastejšie nakazení boli policajti, právnici a advokáti, prostitútky, úradníci, podnikatelia a manažéri. Hádam kvôli tomu, že ľudia týchto profesií sa navzájom často stýkali. Ale zďaleka neboli jediní. O miestnom bossovi, ctihodnom vlastníkovi tunajších bordelov a príjemcovi výpalného zo všetkých obchodov v meste, sa šepkalo, že sa od smradu zbláznil a postrieľal všetkých svojich páchnucich poskokov, ktorí nestihli ujsť. Potom si hlavne svojich revolverov vopchal do nosných dierok a potiahol kohútiky.

Plnú prirodzenú imunitu proti nákaze mali deti do troch rokov, s rastúcim vekom riziko nákazy stúpalo. No aj medzi dospelými ľuďmi bola nakazená len menšina. Rástla nielen intenzita zápachu, ale aj počet jeho druhov. Najrýchlejšie pribúdali metánové a pižmové odrody.

Na ďalší deň sa mesto vyprázdnilo. Každý, kto mohol, naložil do auta svoju rodinu a najcennejší majetok a zdrhol z mesta. Odchody autobusov a vlakov boli zrušené, na cestách sa kľukatil zástup peších utečencov. Po centre mesta sa potulovali gangy páchnucich tínedžerov, nadrogovaných a rabujúcich. Sem-tam bolo vidno bezdomovcov, preľaknutých a dezorientovaných zo straty prvenstva vo svojej kráľovskej disciplíne.

Smrad sa pomaly šíril po krajine. Prvé prípady nákazy už ohlásili aj v hlavnom meste. V televízii dookola vysielali zábery z postihnutých oblastí, na ktorých nebolo vidno nič, len regionálnych redaktorov dusiacich sa od zápachu. V prestrihoch dávali diskusie s mĺkvymi a zarazenými odborníkmi a lajfstajlové relácie s novými modelmi protipachových rúšok a extrasilných parfumov predvádzaných poprednými celebritami.

Politici sa predbiehali vo vyhláseniach, že vláda a parlament sa nebude nečinne prizerať. Bola to pravda, väčšina ministrov a poslancov sa už dávno zbalila a tajne ušla do zahraničia. V Bruseli vystúpil s prejavom predseda Európskej komisie a zrušil začlenenie krajiny do Schengenu. Okolité štáty rozostavili pozdĺž celých hraníc svoje pohraničné stráže a o pol kilometra ďalej vojenské jednotky. Napätie vo vnútroštátnych aj medzinárodných vzťahoch sa dalo krájať. Normálny život v krajine sa zastavil.

O tri dni dorazili do krajiny prvé medzinárodné konvoje s humanitárnou pomocou. Amnesty International vydalo vyhlásenie o porušovaní ľudských práv pachovo hendikepovaných obyvateľov – vraj sú vyháňaní zo svojich domovov a sústreďovaní v „táboroch smradu“. Hovorca vlády samozrejme všetky obvinenia odmietol. Odvolal sa na novelu antidiskriminačného zákona schválenú v zrýchlenom konaní – za text „podľa farby pleti“ pridali poslanci (tí, ktorí boli natoľko neschopní alebo stranícky disciplinovaní, že neušli) slová „a zápachu“. A takisto dodal, že „tábory smradu“ stratili opodstatnenie potom, čo sa prakticky okamžite nakazili všetci príslušníci ich ostrahy aj s veliteľmi táborov.

Po ďalších dvoch týždňoch došlo k radikálnemu obratu – v najväčšej súkromnej televízii vystúpila obľúbená herečka. Priznala sa k svojmu zápachu (bližšie nekonkretizovala jeho druh) a emotívne vyhlásila, že je naň hrdá. Veď práve svojím odorom môže plne a slobodne prezentovať svoju osobnosť a životné postoje na verejnosti. To bol prielom. Tento geniálny ťah okamžite okopírovali ostatné televízne stanice a kamingauty sa zosypali zo všetkých strán. O mesiac bolo celému národu jasné, že tolerancia k smradu je základom demokracie, humanizmu a vzájomného porozumenia. Každý, kto vykrúcal nos nad zápachom ostatných, bol na základe antidiskriminačného zákona tvrdo stíhaný smradľavými rukami zákona. Nesmrdenie sa podarilo vykázať z verejného života, stalo sa len súkromnou vecou nedostatočne páchnucich občanov.

Situácia sa postupne normalizovala. Ľudia sa vrátili do svojich domovov, továrne začali znova vyrábať, nákupné centrá sa otvorili všetkým dokorán, ventilácie sa rozbehli naplno. V televíznych správach vysielali zábery z okolitých krajín, ako sa tam pasujú s postupujúcou epidémiou. Ľudia sedeli pred televízormi a uspokojene sa na to dívali.

Večer v hlavnom vysielacom čase vystúpil premiér v diskusnej relácii ako jediný hosť. Tento program prenášali všetky televízne a rozhlasové stanice. Ani jeden divák však nevnímal, o čom predseda vlády hovorí. Z jeho úst sa totiž šíril neopísateľný puch, ďaleko prevyšujúci všetky ostatné zápachy, a vytekal von priamo z televízorov a rádií po celej krajine. Vtedy aj poslední diváci pochopili, že ich premiér dosiahol v osobnom raste métu, ktorá pre nich zostane iba zbožným želaním. A všetci nadšene vítali zasmradenú budúcnosť, ktorú im slávnostne prisľúbil.