Jana Plauchová: Večnosť omylov
Nie som fanúšikom ba ani expertom na scifi trilery. Povedomie o žánri som získal zamladi zásluhou dvoch kníh: Vedľajší účinok od R. Hawkeya a MayDay od T. Blocka. Neskôr som sa dostal k pre mňa vrcholnému dielu, Kmeňu Androméda Michaela Crichtona. Kvalitu týchto diel Večnosť omylov nedosahuje.
Čítal som však aj iné knihy z tejto police (na časť z nich už moja milosrdná pamäť isto zabudla), ktoré Jana Plauchová svojím románom strčí do vrecka. A v domácej produkcii je prakticky bez konkurencie, pričom fakt, že žiadny iný pôvodný scifi triler u nás dosiaľ nevyšiel, je tým najmenej významným dôvodom.
Nemôžem neoceniť nasadenie, s akým sa autorka pohrúžila do konštruovania príbehu i všetkých kulís a rekvizít potrebných na jeho vyrozprávanie. Práve jej verva má zásadný podiel na uveriteľnosti celej zápletky. Od technických detailov raketoplánov a kozmických lodí po podrobnosti organizácie vesmírnych letov, všetkým tým poctivým úsilím vťahuje čitateľa do svojho sveta. (Mimochodom, knihu som prečítal za dva dni, keď som s členkom v sadre nemohol robiť nič iné.)
Román obsahuje dva príbehy spojené hlavným (a v podstate jediným) hrdinom. Bývalý astronaut Derek Watson pripravuje posádku pre misiu raketoplánu Discovery. Pri štarte však dôjde ku katastrofe a Dereka vymenujú za šéfa vyšetrovacieho tímu. Nespokojnosť s oficiálnymi vysvetleniami ho donúti tvrdošijne pátrať na vlastnú päsť, čo ho zavedie do Ruska a po dosť zdĺhavých peripetiách aj do kľúčového scifi príbehu.
Neviem sa rozhodnúť, či tejto schéme niečo chýba, alebo je v nej navyše. Zrejme oboje. Prvý príbeh je príliš priamočiary, aby dokázal existovať samostatne, no zároveň príliš rozsiahly, aby slúžil len ako predohra druhého (hoci je tak prezentovaný). V skutočnosti ho ten druhý nepotrebuje, využíva ho len na zoznámenie s hrdinom, jeho charakterom a motiváciami. Je to akoby pred filmom StarWars Epizóda 3 premietali automaticky Epizódu 1 a 2, aby mal divák o Anakinovi Skywalkerovi dôkladnú predstavu.
Ostatné postavy knihy sú – povedané hernou terminológiou – klasické enpécéčka (Non-player Characters – postavy neovládané hráčom). Slúžia najmä na to, aby hrdinu posúvali smerom, ktorý mu autorka predurčila. Nie že by boli odfláknutí, naopak, najmä Američania sú vykreslení živo a pútavo. S Rusmi je to trochu horšie, splývajú do šedej masy, a ak náhodou vytŕčajú, ich konanie je nelogické a málo uveriteľné (najmä pre nás postarších, čo máme s ruskou náturou väčšie osobné i literárne skúsenosti).
Hlavný príbeh (ten, o ktorom nikto nič neprezradí) je taktiež vystavaný na súdobých technológiách. O to krkolomnejšie fyzikálne javy musela autorka vymyslieť, aby dosiahla svoj zámer. Vcelku sa jej to podarilo, aj keď zdatní fyzici dostanú občas pri čítaní tik do viečka. Fantázia je pevne zasadená do fyzikálnej a technologickej reality, čím rozprávanie dostáva reportážny nádych. Ojedinelým úletom je slepá odbočka s telepatiou, ktorej význam mi zostal skrytý.
Autorka si zaslúži uznanie, že v role hýbateľov deja ponechala ľudí a nezaplátala ho štandardnými mimozemšťanmi. Ten malý kúsok vesmíru, čo nám poodhalila, je pusté a mŕtve miesto, bezcitné a neodpúšťajúce. Dokonca také neľútostné, že naše omyly sa v ňom uchovajú naveky.
Ďakujem za recenziu. Niektoré výhrady sa opakujú od recenzenta k recenzentovi, beriem. Nepochopené veci ma mrzia. Svoj význam tam malo (mať) všetko. Ale dodatočné vysvetľovanie je zbytočné, viem.
Rado sa stalo. Čo sa týka nepochopenia, chyba môže byť vo vysielači aj v prijímači, ale nemusí byť ani v jednom. Možno len nepracujú na úplne totožných frekvenciách.
Každopádne, čítalo sa to dobre.
O čom Plauchová mlčí
Ako som vydala knihu (reálny príbeh)
adhara.sk/?page_id=810
Bohuš Plaucha a Ivan Rakyta – Microsoft Windows 3.1-3.11 Sprievodca systémom (Ibis Publishing, Košice, 1995)
+z češtiny preložil Prvé kroky s počítačom(Jiří Hlavenka, Computer Press, Praha)
Čírou náhodou Jana Plauchová(staršia) bola za slobodna Rakytová.
Keby ste potrebovali, tak pán Plaucha vám takisto ochotne poradí s prekladom(tlmočením) v jazyku anglickom, nemeckom a talianskom alebo hocičo od Hewlett-Packard Slovakia s.r.o.
(všetky uvedené údaje sú verejne prístupné na internete)
P.S. Jana Plauchová okrem „všetkého“ je vyštudovaná ekolóžka oháňajúca sa morálkou apod., čo nemá problém s tým, že rada cestuje lietadlom.
Táto recenzia sa venuje jednému dielu Jany Plauchovej, nie jej morálnemu a kádrovému profilu. Už len to by ma oprávnilo zmietnuť tento anonymný výlev zlosti a závisti do koša. No tento patetický hanopis sumarizujúci v podstate neškodné (a miestami užitočné, ba až pozitívne) informácie navyše dokazuje hlúposť, jazykovú, štylistickú i gramatickú neschopnosť jeho pisateľa.
Preto som sa rozhodol ho tu ponechať.