Kamienok do mozaiky slovenskej a českej fantasy

Wednesday , 26, July 2017 Leave a comment

Prvou dobrou správou je, že tento zborník poviedok je zdarma. No tak, ako jeho cena nezaťaží peňaženku, ani názov a popis tejto e-knihy netreba brať príliš vážne. Ak by mal titul vystihnúť obsah, potom by znel “Nie celkom moderná, nie celkom urban, nie celkom fantasy”, ale to by bolo zrejme príliš dlhé a neurčité (aj tých “celkom” je už celkom veľa). A hoci popis sľubuje debutujúcich autorov, aspoň tretine z nich už nejaký text vyšiel aj v tlačenej knihe (ak je ich ešte viac, tak sa nezarátaným ospravedlňujem).

To všetko podčiarknuté a zrátané naznačuje, že by mohlo ísť o trochu alibistickú snahu maximalizovať pomer hodnoty a ceny (nulová cena ho dvíha do nekonečna) a zároveň nevypumpovať príliš vysoko očakávania čitateľov (čo by ste chceli od knihy zadarmo napísanej debutantmi?). Dobre, pristúpim na túto hru a skôr než kritizovať, pokúsim sa len vyjadriť svoje subjektívne pocity.

Marek Čabák: Špajza
Začnem od konca, poviedka má fajn pointu. Vlastne zakaždým, keď sa na scéne objavia nejaké nadprirodzené bytosti, stúpne úroveň zábavnosti. Permoníci si jednoducho idú svoje. Horšie je, keď ťarcha deja zostane na hlavnom hrdinovi a rozprávačovi v jednej (a zároveň prvej) osobe. Ani by tak nevadilo, že to nie je žiadna osobnosť, iba hlupák, podpapučiar a vyčúranec – teda priemerný slovensky chlap. Skôr je problém, že autor ho ťahá na nitkách tam, kam ho potrebuje dostať. Nedá mu šancu zastať (trebárs po facke od osudu či iného rodeného bitkára) a porozmýšľať, do čoho sa to dostal, či chce takto plávať životom a či to vôbec má perspektívu. Nevie klásť správne otázky, to je zásadná chyba. Najviac to vidno pri prvej návšteve v bani – dej sa len posúva po koľajniciach a ignoruje výhybky. Celé to vyvrcholí pointou, s ktorou nemá rozprávač absolútne nič spoločné. Definitívne sa tým ukáže zbytočnosť hrdinových osudov – k pointe by nás rovnako dobre doviedol príbeh hocikoho iného. P.S. Nazvať poviedku podľa miestnosti, v ktorej sa odohrá úvodná scéna, je nápad hodný človeka, čo skončil s čítaním po druhej strane.

Markéta Kubíčková: GHOSTBOTTLER
Staromilská záležitosť formou aj obsahom, taký pritajený steampunk. Názov pripomína (možno je priamo inšpirovaný) filmom Ghostbusters, no hoci vecne sa titulný vynález podobá svojej slávnej predlohe, žánrovo je to úplne “jiná ves”. Melancholicky rozťahaná melodráma o umierajúcej manželke a milujúcom manželovi, ktorý namiesto toho, aby zháňal najlepších lekárov, vráža peniaze do vymýšľania čudných (vraj liečivých) prostriedkov a prístrojov. Žiadny z predošlých vynálezov nefungoval a práve preto je muž skalopevne presvedčený, že tento fungovať musí. Tak ho zmontuje podľa návodu (sic) a napriek pochybnostiam jeho švagra i časti čitateľov sa prístroj rozbehne. Z duchov, ktorých nasaje, destiluje životnú energiu potrebnú na uzdravenie manželky. Zvyšok príbehu udržiava nastavený štýl i tempo a po trojnásobne vystupňovaných peripetiách dospeje k romanticky bôľnej pointe. Vlastne tomu nie je čo vytýkať, v rámci použitej schémy a tým predurčenej cieľovej skupiny sú volania po väčšej technickej uveriteľnosti, zvýšení dynamiky či modernejšej lexike plačom nad úplne iným hrobom. Lebo toto je romanticko-gotická romanca napísaná štýlom spred storočia a tých zopár súčasných vymožeností ako garáž, baterka či počítač sa v nej ocitli asi len omylom.

Veronika Valent: Strach
Najrozsiahlejší text, dokonca to má kapitoly! Taký Young Adult románik uprostred knihy. Má všetky prísady z overeného receptu: ľudí s mimoriadnymi schopnosťami, ku ktorým patrí Ona i On, ich vzájomnú príťažlivosť a kruté vonkajšie represie. Všetko veci, aké bežne prežíva cieľová skupina takýchto textov. Väčšina postpubescentov totiž v sebe chová presvedčenie o vlastnej výnimočnosti, túži po dosiahnutí hormonálnej rovnováhy splynutím s vyvoleným jedincom a trpí útlakom – v prvom rade od svojich rodičov. Predstava, že sú adoptované siroty, je preto takmer nevyhnutnou súčasťou fabulácie (vlastná intelektuálna nadradenosť potláča iné vysvetlenia, prečo by ich rodičia mali k hocičomu nútiť). Úspešnosť receptu preto sčasti nezávisí od literárnych kritérií a tak stačí, ak sa do textu pochytá dostatok voľne pobehujúcich klišé. Okrem vyššie spomenutých sa objaví veštica, šľachetný záchranca života, stratený príbuzný, zákerní prenasledovatelia, nečakaný zradca, všetci s prvoplánovými motiváciami a životnými cieľmi. A pritom nie je vylúčené, že text môže i tak zaujať spústu čitateľov z cieľovej skupiny, takže tento komentár k poviedke nie je kritikou, skôr rozborom prísad a diagnostikou myšlienkových štruktúr. Ozaj, prečo sa poviedka volá Strach, to naozaj netuším.

Lukáš Makovník: Incident na ostrove Princa z Walesu
Jedno, že text je od urban fantasy na sto honov ďaleko. Stretnutie dvoch lovcov s posledným bigfootom živeným mimozemšťanmi má dosť svojich vlastných problémov, predovšetkým s charaktermi postáv. Hoci sú obaja, otec a syn, indiánskeho pôvodu, junior prejavuje zarážajúcu odtrhnutosť od múdrosti svojich predkov. Začína to už babráckym lovom jeleňa a neustále sa stupňuje až nad úroveň priemerne arogantného obyvateľa Kalifornie. A jeho otec nič, mlčí a nečuduje sa, ako veľmi jeho potomok pošliapáva tradičné dedičstvo kmeňa. Dokopy to viac než dostatočne spochybňuje oba charaktery a ich rozhodnutia, takže čitateľ zvyšku príbehu len ťažko uverí a dorazí ho len zo zotrvačnosti. Keď už raz autor postavy vytvoril, mal by ich nechať žiť ich skutočné životy, nie nútiť ich, aby hrali bábkové divadlo podľa jeho predstáv, aj keby ním chcel vyjadriť akokoľvek hlbokomyseľnú ideu (s mottom od samotného Fromma). Navyše, keď väčšina z tejto idey sa pravdepodobne neprebojovala do textu, ale zostala visieť v autorskej hlave, čím núti čitateľov pýtať sa najnenávidenejšiu otázku z hodín literatúry: “Čo tým chcel autor povedať?” P.S. Dalo sa prehltnúť, že indián sa volá Irving Barlow, ale že dvaja nositelia tohto priezviska sú označovaní ako Barlowci, to ma takmer udusilo.

Miro Švercel: Detektorista
Poviedka naťahuje povraz medzi súčasnosťou a dávnovekom slovanských dejín, Po ňom sa šplhajú či spúšťajú postavy príbehu, aby dnešok premiešali s históriou, racionalitu s mágiou. Hľadač pokladov nájde detskú lebku naplnenú zlatými mincami, no vzápätí zmizne jeho malý syn. Prelínanie sa časových rovín nie je príliš originálny námet, to však nemusí byť na škodu celkovému dojmu. Povraz rozprávania sa chlpí a zamotáva, nadväzuje nové pramene deja, pripletá až príliš veľa ďalších postáv, aby niektoré z nich vzápätí opustil a nechal voľne visieť. To všetko v pomerne rýchlom a zároveň útržkovitom tempe, kde si čitateľ musí časti deja domýšľať, alebo sú vysvetlené až spätne. Viac by textu prospelo, keby sa sústredil na ústredný motív a vyťažil z neho maximum, hlbšie rozpracoval charaktery hlavných postáv. Podobne sa to týka humorných scénok vpletených do základnej vážnej témy – pôsobia trochu neprístojne, ako lekvár natretý na klobásu. Netvrdím, že to nemôže ísť dokopy, ale žiada si to dôkladne premyslený štýl a cit pre rytmus rozprávania.

Ivana Molnárová Dubcová: Cestári
Fantasy pre mňa nikdy nebola len gulášom postáv s nadprirodzenými vlastnosťami. Za dôležitejšiu považujem výstavbu sveta, v ktorom sa príbehy odohrávajú a vďaka ktorému hrdinovia nadobúdajú svoje schopnosti. Presne taký svet sa vynára v tejto poviedke, vizuálne podobný panstvu prízrakov, kam sa prepadá Frodo vždy, keď si nasadí prsteň moci. Svet zjazvený ľudskými krivdami, dodriapaný utrpením a popísaný nespravodlivosťami. Bežne sa ľudia v tomto svete ocitnú, len keď ich naplno zasiahne vlastné nešťastie či útrapy ich blízkych. Mentálne choré dievčatko z tohto príbehu tam žije natrvalo a jej opatrovník sa usiluje rany sveta naprávať. Nie kvôli vlastnej sláve alebo nejakým abstraktným ideám, len preto, aby obaja dokázali prežiť. Zásluhou toho sa pripletú do vraždy a na krk sa im zavesí poctivý, no o to nepríjemnejší kriminalista. A práve zostava a charaktery hlavných postáv sú tým, čo drží príbeh pokope. Žiadni komiksoví hrdinovia so superschopnosťami, ktorí potrebujú superzloducha, aby ich sily našli adekvátne uplatnenie, iba (ne)obyčajní ľudia, ktorí sa mýlia, robia chyby a ich danosti sú skôr prekliatím než dobrom. Hoci by sa dalo s viacerými podrobnosťami polemizovať, ba priam nesúhlasiť (môže smrť človeka, o ktorom vieme len to, že nesie časť viny na smrti dvoch ľudí, prispieť k náprave krívd viac než jeho odsúdenie? nevytvorí sa tým ďalšia krivda?), no už to, že príbeh inšpiruje k takejto polemike, k rozvíjaniu neho nápadov, je významným prínosom. Navyše, hrdinovia sa vydarili, smrdia ľudskosťou a budia sympatie.

Dalo by ešte zmieniť o formálnej stránke, o gramatických i štylistických prešľapoch, o nedokonalostiach technického spracovania (skúsil som tri appky, v každej sa vyskytli nejaké muchy). Samozrejme, to sú dôležité veci, ktoré v konečnom dôsledku kazia čitateľov zážitok, hoci pri knihe zadarmo zákonite klesá motivácia dotiahnuť ich do najdrobnejších detailov. Namiesto toho by som chcel autorov, editorov i vydavateľov povzbudiť. Vydávať takéto e-knihy má zmysel, oplatí sa prekonávať prekážky a ťažkosti na ceste od rukopisov po hotové publikácie, vypiplať ich po všetkých stránkach a ponúknuť čitateľom. A oddá sa prijať i kritiku, nájsť v nej užitočné podnety a využiť ich k zlepšeniu budúcich kníh.

Takéto zborníky majú význam pre celý fandom. Dostávajú autorov do komunitného povedomia, ostatným autorom poskytujú referenčné body pre rozoznanie a porovnanie kvality textov a tým prispievajú k autorskému rastu a rozvoju. Vďaka za to.

Please give us your valuable comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *