Milosť proti Meču

Thursday , 4, May 2017 Leave a comment

Ann Leckieová Ve službách Meče (druhý diel Rádčskej trilógie)

Nájsť správny preklad názvu je ošemetná vec. V prvom románe Rádčskej trilógie sa podarilo trafiť klinec po hlavičke. V službách Spravodlivosti neprekladal originálny titul Ancillary Justice doslovne, no zachoval jeho viacvýznamovosť – išlo nielen o vesmírnu loď Spravodlivosť Toren a jej posádku, ale i o honbu za pomstou v snahe dosiahnuť spravodlivosť. Druhá časť už toľko šťastia nemala. Preklad sa drží šablóny, hoci v knihe žiadna významnejšia postava Meču neslúži v doslovnom ani prenesenom význame.

Bývalá lodná umelá inteligencia Breq letí z poverenia vládkyne ríše na inšpekciu planetárneho systému Athoek, aby sa nedostal pod vplyv panovníčkinho alter ega. (Označovanie všetkých postáv ženským rodom je nástrojom ríšskej politiky rovnoprávnosti/unifikácie. Hlbší náhľad som spísal v recenzii na prvú knihu.) Kniha trochu trpí syndrómom prekleňovacej časti. Rozbieha sa odtiaľ, kde prvý diel skončil, no rozuzlenie viacerých zápletiek odkladá do záverečnej knihy.  Navyše zmenšuje svoj záber. Predošlá časť povodila čitateľa po rozmanitých hviezdnych sústavách i časových rovinách, teraz si vystačí s jednou kozmickou stanicou, planétou pod ňou a vesmírnymi loďami Milosť Kalr a Meč Atagaris.

Napriek tomu esencia príbehu pretrváva. Aj témy sú obdobné – sociálne konflikty na vidieckych planétach ďaleko od centra ríše, osobnosti s neurčitou identitou, vzťahy lodných AI k ich kapitánkam i posádkam, tajomstvá z dávnej minulosti. Opäť sa pripomenú neľudskí Presgeri, napĺňajúci význam prívlastku svojou podstatou i prejavmi. Želal by som si, aby ich ľudská tlmočníčka dostala v knihe oveľa viac priestoru, pretože z jej zjavu mi nabehli zimomriavky.

Ak som v recenzii prvého dielu prirovnal Rádčsku ríšu k ázijským veľmociam minulých storočí, teraz sa skôr cítim ako na konfederačnom juhu USA, keď už bolo otroctvo zrušené, no stále zostáva v hlavách bývalých otrokov i otrokárov. Byrokratické predpisy ríše, hoci s humanistickými úmyslami, nemôžu situáciu zásadne zlepšiť. Napokon, aj Breq s najvyššími právomocami v sústave nedokáže viac než pomôcť pár jednotlivcom, ktorí skrížia jej cesty. No možno to je jediný správny spôsob, ako ľudí pozdvihnúť.

Kniha dobre poslúži aj ako návnada na tretí diel. Ten bol takisto nominovaný na Huga a získal cenu Locus za najlepší scifi román. Ja už som beznádejne lapený a neviem sa dočkať jeho českého vydania.

Please give us your valuable comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *