​Podhubie vesmírnych súvislostí

Friday , 14, April 2017 Leave a comment

 

Stal som sa závislým na össenských hubách. Vraví sa, že priznanie je prvým krokom k zbaveniu sa závislosti. Lenže ja sa nechcem liečiť. Iba sa neviem dočkať ďalšej dávky. Žiaľ (či našťastie), zrejme poslednej.

Podľahol som v slabej chvíle, utopený v melanchólii zimného slnovratu. Prvú časť série Mycelium: Jantarové oči od Vilmy Kadlečkovej som kúpil sám sebe pod stromček – aj keď o ebooku sa to dá povedať len symbolicky. Kniha ma preniesla do pochmúrneho šera budúcnosti vzdialenej pol tisícročia a už nepustila. Bol som prinútený zohnať a zhltnúť všetky dostupné časti románu. Preteká nimi ten istý príbeh, rozdelený len z technických príčin – kvôli fyzickému rozsahu kníh a času autorky potrebného na ich napísanie. Budem sa preto venovať celému Myceliu naraz, hoci jeho záver nepoznám. Veď aj so životom to býva rovnako.

Zem nadviazala kontakt z viacerými mimozemskými civilizáciami. Najvýznamnejšie sú planéty Gerda a Össe. Žijú na nich humanoidi geneticky takmer zhodní s pozemšťanmi, s Gerdáncami dokonca môžu mať ľudia potomstvo. Rukolapným dôkazom je hlavný hrdina Lucas Hildebrandt, syn Gerdánky a pozemského profesora össeistiky. A práve Össe a jej kultúra sú kľúčovým motorom príbehu.

Kult kozmického boha

Össenskej civilizácii vládnu kňazi boha Akkütlixa a ich náboženstvo smrti pripomínajúce starých dobromyseľných Aztékov. K poriadnej zbožnosti nesmie chýbať povinné čítanie a memorovanie stohov posvätných textov. Skutočnou špecialitou Össe sú však huby prerastajúce skrz naskrz celou spoločnosťou, symbolicky i doslovne. Huby na každú príležitosť, pre ľubovoľný rituál, na posilnenie i omámenie, huby na poobedný čaj i pre vykonanie popravy. Össeania vďačia hubám za to, čím sú, navzájom sa úplne prispôsobili a žijú s nimi v (občas krutej) symbióze. Ich zásluhou dokážu cestovať vesmírom, s pomocou húb ovládli živé vesmírne lode schopné lietať podpriestorom.

Doteraz vydané knihy Mycelia nesú názvy pätice najposvätnejších húb, šiesta bude nazvaná podľa ich protilátky:

  • Jantarové oči (Gömeršaül)
  • Led pod kůží (Laëgühr)
  • Pád do temnot (Ökrë)
  • Vidění (Yantrün)
  • Hlasy a hvězdy (Räwë)
  • Vrstva ticha (Sühëhl)

Zjednotená kultúra a technologická vyspelosť dáva Össeanom výraznú prevahu. Odvtedy, čo pred desaťročiami nadviazali kontakt so Slnečnou sústavou, sa ich dominancia neustále zosilňuje. Lucasov otec to pochopil už dávno, preto začal svojho syna vychovávať odmalička ako Össeana. Z pozemského hľadiska to bola bezcitná, krutá až neznesiteľná výchova, plná fyzického i psychického týrania, závislosti na drogách z húb a napínania strún až do krajnosti. Až jedna struna tesne pred zavŕšením mnohoročného výcviku praskla a cieľ sa zrútil. Lucasovi zostala doživotná trauma, rovnako vytrvalá nenávisť k svojmu už mŕtvemu otcovi a össensky zdeformovaný pohľad na svet. Navyše si nepamätá niektoré epizódy z pobytu na Össe, ba dokonca nemá ani potuchy, že by si ich pamätať mal.

Hrdinovia z odlišných planét

Lucas má napriek (či skôr vďaka) tomu dostatok schopností, ktoré mu pomohli vyšvihnúť sa na významné miesto v Rade pre výskum vesmíru. Obratný vyjednávač a manipulátor, sebastredný cynik, ktorý si každým svojím činom potvrdzuje vlastnú výnimočnosť a inteligenčnú i etickú nadradenosť. Ľahko by sa ním dalo opovrhnúť, keby čitateľ nedostal možnosť nazerať mu do hlavy. Pretože to, čo z nej prečíta, umožňuje porozumieť Lucasovým pohnútkam, pocitom a zámerom. Spolu s ním blúdiť, mýliť sa, hľadať a po krôčikoch odhaľovať kúsky pravdy. Pravdy o svete i o sebe samom.

Na ceste dospievania oneskoreného len o dvadsať rokov (koľkí na to potrebujú ešte oveľa viac času!?) stretáva sprievodcov, ktorí s ním prejdú kus cesty, pomôžu mu prekonať kritické prekážky, alebo ho len chtiac-nechtiac nakopnú k ďalšiemu kroku. S najdôležitejším spolupútnikom sa stretne na samom začiatku. Majster Aš~šád dostal na planéte Fomalhiwa argia-lujský výcvik, tým pádom získal všetky možné mimozmyslové schopnosti a zvládol ľubovoľné bojové umenia, aké sa kedy vyskytli v nejakom ázijskom filme. Telom Conan v Arnoldovskom stvárnení, duchom univerzálny kung-fu deduško. Navyše za sebou ťahá temnú minulosť, ktorá občas vystrčí rožky. Aš~šád vlastne v deji zaberá toľko miesta, že by pokojne mohol byť hlavným hrdinom. Akurát čitateľ ho vidí len zvonka a jeho skutočné motivácie sú skryté. Je ako tajomný čarodejník, no stále nevedno, či Gandalf alebo Saruman. Čím lepšie je každý jeho čin (vrátane nejedného zabitia) odôvodnený, tým väčšie mrazenie vyvoláva. Aspoň vo mne.

Hľadanie poznania

Lucasove osudy sa rozvíjajú dvomi smermi. Prvý je príbehom iniciácie, budovania vzťahu individuality a vesmíru. Hľadá odpovede na záhady, snaží sa porozumieť obrovskej sieti súvislostí, do ktorej je spletené všetko – ľudia, Össeania, Gerdánci, mimozmyslové schopnosti, kozmické lode, planéty, posvätné huby, božstvá, podpriestor a akékoľvek tajomstvá, ktoré sa môžu skrývať v jeho tieňoch. Celé to zahalené poznanie sa zdá byť na dosah ruky, krôčik od úplného pochopenia. Stačí odhrnúť záves, aby sa pravda zjavila vo svojej veľkoleposti a samozrejmosti. Lenže skutočnosť je odlišná. Každý posun vpred odhaľuje iba úlomky poznania a často ani podrobné skúmanie neukáže, či sú súčasťou pravdy alebo klamu. Pri skladaní pravdivého obrazu reality oveľa najviac záleží na tom, či každý dielik správne prepojíme s ostatnými. Najväčšou prekážkou je pritom presvedčenie, že vieme, ako má výsledok vyzerať.

Navyše, poznanie ma svoju cenu. Niekedy príliš vysokú vzhľadom k tomu, koľko úžitku dokáže prinesť. Lucasovi sa nazbierali dlhy, ktorým sa blíži doba splatnosti. Úrokmi je neznesiteľná bolesť hlavy, záverečnou splátkou jeho život. Podľa lekárov do roka zomrie. Dôvod na zúfanie a beznádej, dôvod na zavŕšenie svojich životných zámerov. Lucas sa zaťato drží tej druhej možnosti, hoci o cieli, ku ktorému naozaj speje, nemá jasnú predstavu. Jeho telo i myseľ sú Pandorinou skrinkou s tajomstvami ukrytými aj pred ním samým. Hľadanie poznania vesmíru je zároveň nachádzaním zmyslu svojho vlastného života.

Hľadanie lásky

Tu sa prelína druhý smer románu – citové väzby a komplikácie s tým súvisiace. O ich zviditeľnenie sa starajú predovšetkým ženské hrdinky. Nesmelú Pinkertínu vytrvalo platonicky zamilovanú do Lucasa postrčí k bližšiemu kontaktu dávny sľub, ktorý dala jeho otcovi. V ich vzťahu sa mieša veľa prísad a príchutí – pocity viny, rytierska galantnosť i samaritánstvo. A láska, taká jej pokojnejšia odroda. Láska, ktorú si Pinky na Lucasovi vyvzdoruje napriek jeho presvedčeniu, že s jeho zdravotnými vyhliadkami by sa nemal púšťať do žiadneho vzťahu.

Lucasova sestra Sofia je opačný prípad. Praktická, racionálna a emocionálne stabilná, s bezproblémovým detstvom úplne odlišným od jej mladšieho brata. Zrejme vlastnosti ideálnej partnerky pre fomalhiwského majstra Aš~šáda. Každopádne Sofia to so svojím Ashom ťahá v suverénnom štýle šťastných manželstiev, fyzicky maximálne uspokojujúcich a duševné rozpory nevyvolávajúcich.

Poslednou z grácií je Kamëlëmöernü, Össeanka, do ktorej sa Lucas zamiloval počas pobytu na jej domovskej planéte a potom spomienky na ňu stratil. Ona však zabudnúť nedokáže, hoci sa mu zo všetkých síl vyhýba. Aj tak zostáva jeho femme fatale – symbolom vášne vrytým do každej bunky jeho tela. Kamëlë je zároveň kľúčovým prvkom prepájajúcim obe línie príbehu, čím z neho vytvára kompaktný celok.

Vesmír a všetko ostatné

Je to nezvyklá space opera. Väčšinou sa odohráva na Zemi, iba občas zavedie čitateľa do vesmírneho priestoru. No vesmír s celou jeho temnotou a tajomnosťou je všade a stále prítomný, aj v hlavách a myšlienkach postáv. A nie je pred ním úniku. Na upútanie pozornosti román nepotrebuje neustálu premrštenú akciu, o to intenzívnejšie zapôsobí, keď na ňu dôjde. Skvelo napísané charaktery hrdinov vytvárajú spolu s presným dávkovaním napätia a správne načasovanými odhaleniami čitateľskú závislosť nie nepodobnú návyku na össenské narkotické huby.

Vilma Kadlečková ma dostala. Zaslúži si všetky ceny, ktoré za Mycelium pozbierala, a takisto ocenenia, na ktoré bola nominovaná. Po dočítaní Hviezd a hlasov mám nutkanie drankať od nej rozpísanú poslednú časť a zároveň zaháňať abstinenčný syndróm inými návykovými knihami. Dúfam, že sa najlepšia česká dílera space opery nado mnou a všetkými podobne závislými čoskoro zľutuje.

Please give us your valuable comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *