Zborník Fantázia 2016

Thursday , 22, December 2016 2 Comments

Zborník Martinus Ceny Fantázie vychádza už druhý rok v hrubej paperbackovej podobe, aby sa doň zmestili všetky poviedky, o ktoré sa obtrelo aspoň jedno z mnohých ocenení súťaže. Obálka sa vydarila ešte viac než minule, od námetov pulpových magazínov poskočila k obraznosti filmových plagátov z obdobia masového rozmachu fantastiky. Moderné a zároveň nostalgické.

Výber poviedok rámcuje úvod Ivana Aľakšu a záverečná esej Ericha Mistríka. Vnútri sa nachádza všehochuť príbehov. Kvôli lepšej prehľadnosti som si ich rozhádzal do škatuliek a mohol tak lepšie pomenovať, čo je v nich spoločné a čo osobité. Prosím o zhovievavosť, ak vám zaradenie niektorých textov nebude vyhovovať – ušil som ho tomuto zborníku na mieru a vyjadruje len moje subjektívne náhľady.

Hodnotenie finálových poviedok som spísal v samostatnom článku, preto ich nebudem znova rozoberať, iba pripojím odkazy na ich hodnotenia.

Moderná fantasy

Túto priehradku vybavím najprv. Jednak je v nej najviac poviedok (z toho tri finálové), jednak už len z počtu vyplýva väčšia rozmanitosť. Moderná neznamená, že by ostatné boli nemoderné, jednoducho sa dej týchto príbehov odohráva v súčasnom alebo súčasnosti blízkom období. Väčšina textov využíva nadprirodzené bytosti – od upírov cez jednorožce po vodníkov, atmosféry sú mierne ladené do surreálna, príbehy sa nachyľujú k symbolike či alegórii. Zásluhou umiestnenia v (post)modernom svete sa občas vyskytnú aj scifi rekvizity. Tento druh fantasy je pre začínajúcich či občasných čitateľov fantastiky najprístupnejší, kulisy vyrastajú z nášho sveta ťahané pravidlom jedinej zmeny (v prípade víťazného Mesta spomienok je tá zmena fakt minimalistická).

Naďa Langová: Tajomstvo Lucie Modrej. Životný osud vodného dievčaťa. Text by si zaslúžil poriadne preškrtať a sústrediť sa na podstatu. Takto je z toho roztiahnutý a plochý príbeh s mnohými zásekmi v deji, stále rastúcim počtom postáv a povestnou hodinou pravdy na záver. (41 bodov, 8. miesto v hodnotení poroty)

Monika Kandriková: Hľadá sa upír. (43 bodov, 2. miesto v hodnotení poroty, 4. v čitateľskom hlasovaní)

Erik Kotlárik: Mesto spomienok. (43 bodov, 2. miesto v hodnotení poroty, víťaz čitateľského hlasovania)

Zuska Stožická: Labute neplačú. (45 bodov, 1. miesto v hodnotení poroty, 3. v čitateľskom hlasovaní)

Mína Pávová: Farma nádejí. Fantastické bytosti trápené ľudským nepochopením. Jednoduché, čisté a čarovne mrazivé rozprávanie o pílení krídel a zabíjaní snov. Hoci vyznieva depresívne, zároveň podáva svedectvo o nezmarnosti fantázie. Lebo aj obyčajná kobyla môže porodiť jednorožca. (42 bodov, 6. miesto v hodnotení poroty)

Klasická/historická fantasy

Fantasy vyvierajúca z klasických prameňov – rozprávok, povestí a legiend, odohráva sa v (pseudo)stredovekých kulisách kráľovstiev, medzi rytiermi, princeznami a drakmi. V čitateľovi (vo mne určite) prebúdzajú nostalgiu, túžbu po svete, kde je dobro jasne rozoznateľné od zla, dokáže sa mu vzoprieť a zvíťaziť nad ním. Pritom to nie sú detinské ilúzie. To len v našom prepletenom svete sa nám kalí zrak a nevieme prehliadnuť pozlátka, čo nám visia pred očami. Rozprávky zo starých čias nám v tom môžu byť nápomocné, a poviedky z tejto škatuľky vládnu osobitou silou.

Róbert Hric: Ablanatha. Stredoveká balada o vášni. Trubadúr spieva príbeh o posadnutosti láskou, veľmi odlišný od romantických dvorení rytierov dámam. Zároveň do divadelného predstavenia vášne a čarov vťahuje aj svojich poslucháčov. Výsledok je podmanivý i so svojimi nedokonalosťami. (40 bodov, 13. miesto v hodnotení poroty)

Dominika Madro: Smrť Erlewangovej dcéry. Rozprávková balada o vine a pokání. Starý kráľ chce dosiahnuť posmrtný pokoj svojej dcéry, preto sa vydáva hľadať Baldasarra, sprievodcu do záhrobia. Cesta sa však stane prechádzkou očistcom, kde sa mu pripomenú jeho staré hriechy, zametené pod kobercom pýchy. Výborné čítanie. (32 bodov, 53. miesto v hodnotení poroty)

Ján Gálik: U Čierneho draka. Bodrá krčmová fantasy, v ktorej nikto nie je tým, kým sa zdá byť. Z tajomstiev osadenstva hostinca sa vykľujú príbehy odvahy vzdorovať cudzej zlobe i vlastnému strachu. Odvahy, ktorá prináša zmúdrenie. Nech sa z nej ujde každému čitateľovi. (32 bodov, 53. miesto v hodnotení poroty)

Horor

Podstatou hororu je popretie bežnej životnej logiky, vyvolanie neistoty a z nej prameniaceho strachu. Zdôvodnenia a vysvetlenia príbehov nie sú nutné, niekedy ani žiadúce, pretože pochopenie otupuje strach. Tento princíp je plne rešpektovaný najmä v prvej poviedke z tejto priehradky.

Honza Vojtíšek: Ty vieš. Terory dvadsiateho storočia. Československá štátna hranica v päťdesiatych rokoch. Mrazivá atmosféra, nielen kvôli počasiu, ale najmä zásluhou režimov a ľudí, ktorí im slúžia a vládnu zároveň. Konfrontuje ich človek nemý ako výčitka, ako ich vlastné udusené svedomie. Hrôzu budí tým, že popiera mechanizmy mučenia a týrania. (42 bodov, 6. miesto v hodnotení poroty)

Miro Švercel: Curriculum Vitae et Mortis. Tragédia poprevratových stroskotancov. V podstate realistický príbeh ľudí, ktorým zo skríň (či truhlíc) vypadávajú kostlivci ich minulých činov a určujú smer ich osudov. Postavy poviedky sa tomu nedokážu vzoprieť a zostávajú figúrkami posúvanými po hracom pláne príbehu. (35 bodov, 28. miesto v hodnotení poroty)

Janko Stopjak: Perníková chalúpka. Dielik puzzle do rozsiahleho hororového obrazu. S mrazivými nápadmi (muchy prelietajúce medzi realitami), no i tak je skôr križovatkou iných príbehov toho istého sveta, než aby vytváral svoj vlastný ucelený príbeh. Každopádne, poviedky cyklu by si zaslúžili vyjsť pokope, ich sila by sa znásobila. (35 bodov, 28. miesto v hodnotení poroty)

Vedecká fantastika

Scifi sa zdá byť na úpadku. Čitateľský záujem sa presúva od vízií vyspelej technologickej budúcnosti ku fantasy svetom (či aspoň fantasy bytostiam v našom svete). Možno preto, že kus tej technologickej budúcnosti sa stal našou všednou súčasnosťou. Poviedky to odzrkadľujú každá po svojom, prvé dve akoby sa vrátili do staroveku scifi.

Richard R. Senček: R. T. E. M. Fejtón o technologickej i ekonomickej absurdite. Takýto typ čudáckych textov zvykol v posledných rokoch vyhrávať Cenu Bibliotéky. Nepríťažlivý prepis televíznej debaty sa podobá politickým diskusiám – po piatich minútach demagógie a hlúpej i chybnej argumentácie dostanem neodolateľnú chuť prepnúť na iný program. Korunu všetkému nasadzuje varovne zdvihnutý prst pointy. (24 bodov, 107. miesto v hodnotení poroty)

Martin Petro: Potom. (43 bodov, 2. miesto v hodnotení poroty, 2. v čitateľskom hlasovaní)

Anna Olejárová: Topenie ľadov. Domáci a zároveň svetový eko-kyberpunk. Pôsobivá fúzia ekologicky zmeneného sveta s kyberpunkovou zápletkou v kulisách budúcej Bratislavy. Miestami zdĺhavé rozprávanie sa našťastie zrýchľuje do akčného vyvrcholenia. Rozhodne by som túto poviedku videl vo finále radšej než tú predošlú. (40 bodov, 13. miesto v hodnotení poroty)

Podivnosti (nie nevyhnutne nové)

New Weird je škatuľka na príbehy, ktoré nemajú dostatočne jasné znaky na zaradenie do niektorej z klasických kategórií. Často sú krokom k modernej literatúre, kypiacej formálnymi piruetami. Psychická vyšinutosť postáv či rozprávača býva jedným z povinných cvikov.

Peter Bíro: Sám. Post-apokalyptická psychóza. Hrdina poviedky prežil celosvetovú katastrofu a zostal sám. Jedno, či mu preskočilo v dôsledku apokalypsy, alebo bol blázon už predtým. Teraz si svoju samotu užíva a ako sa ukáže, je to to najlepšie, čo ho mohlo postretnúť. Preňho aj pre akýchkoľvek iných preživších. (37 bodov, 22. miesto v hodnotení poroty)

Mário Polónyi: Muhehe. Dadaistická groteska. Text si treba užívať, baviť sa na často absurdnom humore a príliš nepátrať po zmysle toho všetkého. V tomto zmysle je názov poviedky zvolený geniálne. (31 bodov, 61. miesto v hodnotení poroty)

Jozef Harendarčík: Strašiak. Utrpenie mladého strawmana. Hoci táto poviedka vyhrala Cenu Béla, nedal som ju medzi horory, pretože som sa pri nej nestriasal strachom ani odporom. Nebol dôvod. Že sa všetko príkorie deje poľnému plašičovi vtákov a inej zveri, bolo jasné už z názvu. Jedinou hororovou črtou je absencia logiky deja, správania i motivácií hlavnej postavy, vlastne aj všetkých ostatných postáv, zvlášť tých ľudských. (38 bodov, 19. miesto v hodnotení poroty)

Sociologické sondy

Fantastika nemusí byť cieľom, stačí, aby bola nástrojom na dosiahnutie iného autorského zámeru. V kulisách zmeneného sveta sa dajú javy z našich životov zobraziť v oveľa kontrastnejšom svetle. Fantastika tak umožňuje odkryť hlbšie vrstvy spoločenských vzťahov a súvislostí, čo je podľa mňa jeden z jej významných účelov.

Lívia Lévyová: Zmluva. Osobná dráma vonnegutovského charakteru. Čo keby ste v mladosti uzavreli zmluvu s mimozemšťanmi (upísali sa diablovi, nakazili sa HIV) a teraz došlo na lámanie chleba? Tento text vám dodá strohú reportážnu predstavu bez zbytočných ilúzií a márnej útechy. (36 bodov, 23. miesto v hodnotení poroty)

Martin Pitorák: Prestupná stanica. Prechod z ideálov detstva do reality segregácie. Poviedka sa podobá nasledujúcej kulisami zmeneného Slovenska, v ktorých je rozohraný realistický sociálny príbeh. Hlavný hrdina dostáva prácu v pracovnom tábore pre neprispôsobivých. Nachádza tam letnú lásku a pozoruje rozdiely v životných možnostiach medzi vyvolenými a zatratenými. Výbuch konfliktu však odhaľuje málo z jeho koreňov a príčin, ľahostajný záver má zrejme paradoxne mobilizovať čitateľa. (36 bodov, 23. miesto v hodnotení poroty)

Janka Javorka: Kosti, kostry, kostlivci. (43 bodov, 2. miesto v hodnotení poroty, 5. v čitateľskom hlasovaní)

Pocity a dojmy

V zborníku som našiel poviedky, ktoré sa mi veľmi páčili (často viac než finálové), ale vyskytli sa také, čo mi nesadli. Dôvod nemusí byť len na ich strane, možno jednoducho nie som ten pravý, komu boli určené. Osobne sa mi tento zborník vidí najviac chudobný v žánri scifi. Z blogov porotcov som dostal chuť prečítať si najmä Čiernu vodu od Miloša JanouškaSchrödingerov vesmír od Juraja Búryho. Potešilo by ma, keby tieto poviedky (a hádam aj ďalšie nezverejnené) ešte niekde vyšli.

Musím pochváliť výber poroty. Žiadny z porotcov tento rok neprejavil záľubu v extrémnych štýloch hodnotenia (že by napríklad dve tretiny poviedok by ohodnotil najviac dvoma bodmi), hoci preferencie porotcov sa líšili viac než po minulé roky. Prajem organizátorom, aby pri hľadaní poroty mali podobne šťastnú ruku aj v nasledujúcich ročníkoch.

Každopádne si výber zo súťaže Martinus Cena Fantázie prečítať treba. Postupom času sa z nej stala nielen reprezentatívna prehliadka domácej tvorby v žánroch fantastiky, ale aj štartovacia rampa pre nádejných autorov.

2 thoughts on “ : Zborník Fantázia 2016”
  • Inferio says:

    Ja stale pomaly citam, obcas knihu zoberiem do ruk a dam dalsiu poviedku. Zatial sa mi najviac pacila poviedka Sám, tento kusok by som rad videl vo finale. Velmi zaujimava cast (aspon pre mna, lebo minule roky som sutaz nesledoval) je samotna tabulka hodnoteni, kde skvele vidiet ako sa moze lisit nazor na poviedku u rozdielnych porotcov. Rad by som si precital napriklad poviedku Psy, ktora dostala od A. Pavelkovej 2 body a od E. Mistrika 10 bodov.

    • Ash says:

      Hej, poviedka “Psy” je jednou z tých, čo majú najväčší rozptyl hodnotení. Z tohto pohľadu je najextrémnejším textom “Život zabijaka”. Z poviedok v zborníku do tejto skupiny patria “Potom” a “Zmluva”.

  • Please give us your valuable comment

    Your email address will not be published. Required fields are marked *