Škorica mi stúpa do nosa

Saturday , 19, November 2016 Leave a comment

skoricovnik2Do Škoricovníka som padal dlho, priťahovaný jeho skromnou, no tvrdošijnou gravitáciou. Cvrlikanie o prvej knihe mi len preletelo okolo uší, intenzívnejšie zabrala až nápaditá reklama na druhý diel. Ubezpečený autormi Martinom Juríkom a Michalom Ružičkom, že na pochopenie deja nepotrebujem čítať od začiatku, som sa zahryzol rovno do pokračovania.

Navyše svet Škoricovníka prerazil na internet, kde ponúka rozrastajúcu sa encyklopédiu pojmov, hesiel, zemepisných názvov, historických faktov, spoločenských termínov i významných osobností. Škorislovník ma namotal najviac, pretože servíruje koncentrát satiry.

Knižný seriál samotný je všestranné a komplexné dielo zložené z vrstiev, ako Shrek či cibuľa. Tak si ho poďme olúpať.

Horná najviditeľnejšia vrstva je satira. Cieli na našu realitu a triafa sa do problémov prvého sveta. Do politikov, byrokratov, manažérov, kazateľov právd, šíriteľov kultúry (jedno či firemnej, tradičnej alebo multikultúry) a do všetkých ostatných attention whores. Robí to bez rešpektu a neberie si servítky. Jeden z hlavných, až úhlavných záporákov sa volá Trevor Ociph, z čoho sa dá ľahko identifikovať jeho predobraz (pripomína mi vesmírneho kapitáňa Roboffa z mojich Krátkych správ z dlhej kozmickej cesty). Ociphovi stúpenci sú v knihe vždy naporúdzi, keď si zápletka žiada, aby sa niekto dopustil hocijakej kolosálnej hlúposti. Význačné miesto v deji zastáva aj E. T. Rosfasz, hlásateľ zdieľaného alternatívneho sveta, v ktorom má každý jav jednoduché, každému zrozumiteľné a chybné vysvetlenie. No satirické facky lietajú na všetky strany a zasiahnu kadekoho, takže bezpečne sa nemôže cítiť nikto.

Satira sama osebe býva štipľavá, preto ju v ďalšej vrstve dosladzuje humor. Humor mladistvý, často prechádzajúci do pubertálnej srandy. Plno slovných hračiek, sem-tam klesajúcich pod pás (pán generál D’Ocurville), situačná komika ako zo starých grotesiek, občas čierny humor s bodycountom výrazne presahujúcim hociktorú časť Expendables. Áno, Škoricovník je v tomto ohľade výrazne nasiaknutý testosterónom. Milé dámy, verím, že sa s tým vyrovnáte s typicky ženským nadhľadom.

Hlbšou vrstvou je klasická fantasy meča a mágie. Jej schéma je nezmenená od čias barbara Conana a stále spoľahlivo funguje. Cez rozličné končiny sveta putuje družina rôznorodých bojovníkov, mágov a jedného nemŕtveho ducha, aby splnila zadané úlohy a dosiahla svoje ciele. Čo sa charakterov týka, sú bláznivo mocní a občas mocne blázniví. Viac či menej statočne bojujú s každou prekážkou a prechádzajú peripetiami vzájomných vzťahov (keďže sa v bande vyskytnú aj zástupkyne nežného pohlavia, dôjde i na zblíženia so zápornou vzdialenosťou).

Napokon filozofická vrstva. Hlboko v strede, celkom malinká, takmer je možné ju prehliadnuť. Zrniečka úvah o dobre a zle, pravde a lži, škorici a čiernych pierkach, bohoch a ľuďoch. No najmä o múdrosti a hlúposti. Výskumu toho posledného je plne oddaná jedna z postáv, profesor Raymond Namôjdušu. A veruže sa mu študijného materiálu nakopia hromady. Mali by sme sa snažiť, aby sme sa my sami nestali objektmi jeho skúmania.

P.S. Ak čítate tento článoček pred 22.11.2016, upozorňujem na krst druhého Škoricovníka. Máte šancu stretnúť sa s autormi, vymámiť z nich podpisy a venovania, vychutnať si scénky z knižky a dozvedieť sa kopu detailov – od pôvodu a účinkov škorice až po výsledky futbalových zápasov Najvyššej Severligy.

Please give us your valuable comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *