Blog Archives

s

V istom zmysle je posádka našej kozmickej lode stále spoločnosťou lovcov a zberačov. Stačí, aby sa niekomu ocitlo na dosah hocičo, čo sa mu zdá žiadúce – peniaze, majetok, moc, a často nadobudne presvedčenie, že má plné právo si to privlastniť. Ba čo viac, má na to nárok, ktorý si musí brániť proti ostatným. A […]

Prvou dobrou správou je, že tento zborník poviedok je zdarma. No tak, ako jeho cena nezaťaží peňaženku, ani názov a popis tejto e-knihy netreba brať príliš vážne. Ak by mal titul vystihnúť obsah, potom by znel “Nie celkom moderná, nie celkom urban, nie celkom fantasy”, ale to by bolo zrejme príliš dlhé a neurčité (aj […]

Víťaz ceny Hugo za najlepší scifi román spred dvoch rokov znie ako jasná voľba. Navyše autor Liou Cch’-sin získal ocenenie ako prvý Číňan v histórii. Aj keď to, že na wikipédii majú ako prvé odporúčanie od Obamu, by mohlo byť chápané ako istý spôsob varovania. Niežeby bol bývalý americký prezident nedôveryhodný, lenže v žánri scifi je […]

Systém velenia na vesmírnej fregate La Fragilence sa dosť podobá vlajkovej lodi Acirema, akurát že dlhou evolúciou sa vyvinul do stavu excelentnej neschopnosti. Posádka fregaty sa naň dokonale adoptovala, čo ich napĺňa náležitou hrdosťou. Zachovanie súčasnej podoby systému považujú za dôležitejšie než jeho funkčnosť a užitočnosť. V tomto ohľade je výsledok výberu nového veliteľa ďalším […]

Ann Leckieová Ve službách Meče (druhý diel Rádčskej trilógie) Nájsť správny preklad názvu je ošemetná vec. V prvom románe Rádčskej trilógie sa podarilo trafiť klinec po hlavičke. V službách Spravodlivosti neprekladal originálny titul Ancillary Justice doslovne, no zachoval jeho viacvýznamovosť – išlo nielen o vesmírnu loď Spravodlivosť Toren a jej posádku, ale i o honbu za […]

  Stal som sa závislým na össenských hubách. Vraví sa, že priznanie je prvým krokom k zbaveniu sa závislosti. Lenže ja sa nechcem liečiť. Iba sa neviem dočkať ďalšej dávky. Žiaľ (či našťastie), zrejme poslednej.

Už desaťročná zbierka poviedok Zusky Stožickej (vydaná pod jej dievčenským priezviskom Minichová) má veľmi vhodne zvolený názov. Jednotlivé príbehy sú drobnými pestrými úlomkami z odlišných svetov, ktoré zámer či osud zviedol dohromady na stránky jednej knihy. Spoločného toho však majú oveľa viac. Prúdi nimi melancholická atmosféra, rozprávanie v náznakoch si žiada sústredenosť čitateľa, hĺbavosť prevažuje nad akčným dejom.

Pred vyše dvadsiatimi svetelnými rokmi sa naša vesmírna loď prebíjala oblakom toxického prachu. To sa z času na čas prihodí každej lodi. Horšie bolo, že veľkú časť jedovatých splodín vyprodukovalo samo velenie našej brigy na čele s vtedajším kapitáňom Vlečiarom. Loď si tým vyslúžila pejoratívne pomenovanie “čierna diera konvoja“.

Kladivák by mohlo byť pomenovanie vtipu ešte údernejšieho od kameňáku, ale nie je. Meno si pre seba vyhradil akčný hrdina, bratislavská verzia Hellboya. Akurát ten náš má pokožku červenú len od cudzej i vlastnej krvi a nemusí si zbrusovať kožné výrastky na hlave. Zato vlastní kovovú Ruku, ktorá výrazne prispieva k tomu, že každý problém mu […]

Na povrchu technotriler z blízkej budúcnosti, v jadre monodráma, z ktorej sa na záver vylúpnu nečakané odhalenia. Lenona Štiblaríková sa v knihe Tester rozhodla dokázať, že takýto koktail dokáže čitateľom zachutiť. Príjemnému zažívaniu pomáha, že ide o jednohubku s rýchlym spádom.